Komentár Jany Teleki: Budú Brtva, Pachinger, Majský rehabilitovaní a odškodnení?
02 | 03 | 2019 I Jana Teleki
Vlastný gól prokuratúry
Pred pár dňami sa ku mne dostala ďalšia zvrátenosť vydaná prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Nitre v súvislosti s úmyselným trestným činom sprenevery.
Podľa prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre do 31 .5.2013 nebolo možné na Slovensku spreneveriť peňažné prostriedky, pretože trestný zákon v § 130 v odseku 1 bol doplnený o kvalifikáciu peňažných prostriedkov na účte až novelou účinnou od 1.1.2016 v písmene d) pod odsekom 1) pri trestnom čine sprenevery.
V trestnom zákone s komentárom platným do 31.12.2015, respektíve v publikácii od docenta JUDr. Čentéša PhD. a kolektívu, ktorá vyšla v roku 2006 pri rekodifikácii nášho pôvodného socialistického trestného zákona písmeno d) o peniazoch na účte nebolo.
Prokuratúra a polícia definovala veci súhrnne podľa zásady, ktorú uvádza Čentéš v spomenutých komentároch:
„ Samotnú vec nedefinujú ani občianskoprávne predpisy. Dlhodobá prax ustálila pojem vec ako ovládateľný hmotný predmet...“
Okrem zdravého rozumu, desiatok rokov vžitej praxe a nespochybniteľnej definície peňazí, či v hotovosti alebo na účtoch to je asi tak všetko, čo by sa mohlo týkať peňazí.
Neštandardný výklad pojmu“ zverenie finančných prostriedkov“
Druhou podmienkou spáchania trestného činu sprenevery bolo a je aj naďalej samotné zverenie finančných prostriedkov, kde nitrianska prokurátorka ponúka opäť originálne vysvetlenie, tvrdí totiž, že ak niekomu dovolíme prijímať svoje peniaze na účet za nejakým účelom, tak to nie je vlastne zverenie, pretože nehrá žiadnu úlohu, či účel je taký, onaký, ani či bol alebo nebol dodržaný. Podľa jej právneho výkladu boli všetci obvinení a odsúdení za spreneveru do roku 2016 nezákonne!
Prax pri uplatňovaní trestného činu sprenevery v minulosti
Do roku 2016 peniaze na účtoch neboli vecou tak ako to trestný zákon vo svojej úbohosti definoval. Obvinení boli súdení na základe poctivej policajnej, prokurátorskej a súdnej praxe, ktorá vedela nedostatky a nezrozumiteľnosť kódexov nahradiť správnou definíciou pojmu aj bez nejakého písmena d).
Ešteže na prokuratúre, polícii a na súdoch boli ľudia , ktorým nechýbalo logické myslenie, stavovská profesionalita a česť. Vedeli kvalifikovať, posúdiť a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči niekomu, komu boli zverené v nejakej dohodnutej forme peniaze za účelom ich použitia, vedeli vyvodiť trestnú zodpovednosť a kvalifikovať skutok aj bez toho, že by niekto mal problém chápať peniaze na účtoch ako ovládateľný hmotný predmet.
Právna demencia pri uplatňovaní trestného činu v súčasnosti
Podľa nitrianskej prokuratúry sa musí jednať o vlastníctvo, ktoré niekto musí aktívne mať, potom ho musí niekomu zveriť a ten ho musí vrátiť podľa vysvetlenia k odseku 3) tohto paragrafu.
Takže ak si necháte na základe dohody ukladať peniaze na sporiaci účet spoločnosti, aby vám ich po určitej dobe vyplatila, tak ste ich vlastne nezverili a spoločnosť vám prostriedky nemusí vrátiť. Ak platíte zálohy na energie a po ročnom vyúčtovaní, by vám mali vrátiť preplatok a nikto to neurobí, tiež ste iba prišli skrátka. Takto by som mohla pokračovať desiatkami príkladov.
Oveľa závažnejší dopad na spoločnosť by priniesol zvrátený výklad trestného činu Okresnou prokuratúrou Nitra uplatňovaný pri posudzovaní závažnej ekonomickej trestnej činnosti nebankových spoločností.
Budú Brtva, Pachinger, Majský rehabilitovaní a odškodnení?
Za trestný čin sprenevera bolo do roku 2016 odsúdených množstvo páchateľov. Brtva, Fruni, Pachinger, Mojžiš a ďalší boli odsúdení v roku 2011 za majetkovú trestnú činnosť, spreneveru peňažných prostriedkov nebankových inštitúcií. Či sa jednalo o správu cudzieho majetku, porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku, spreneveru, podvod a iné skutky, v súbehu aj jednotlivo, všetky mali jeden a ten istý spoločný základ. So zverenými peniazmi nenaložili tak, ako to bolo určené majiteľom tohto vkladu v zmysle dohody a jednoducho peniaze z účtu ukradli, spreneverili ...
Podľa Okresnej prokuratúry Nitra a jej aplikovaní trestnej legislatívy platnej do 1.1. 2016 roku boli obvinení a odsúdení nezákonne. Fakt, že si nechali cudzie zverené peniaze na účtoch s ktorými disponovali, vlastne nič neznamená. Nechať si a použiť cudzie peniaze na svojom účte nebolo do roku 2016 trestným činom, pretože podľa § 130, v dobe keď ich súdili v rokoch 2011 chýbal popis v písmene d) v odseku 1).
K nezákonnému rozhodnutiu vydanom pred niekoľkými dňami
Nuž neviem celkom kde bola táto prokurátorka duchom po dobu štyroch rokov, keď sa viedlo trestné stíhanie vo veci presne za skutok, ktorý sa stal priebežne a pokračujúco v rokoch 2010 až 2013. Pri svojej práci používala trestný zákon, na základe ktorého vydala pokyn bolo v roku 2015 začať trestné stíhanie vo veci. Čo sa zmenilo v jej myšlienkovom pochode, keď po štyroch rokoch polícia sa ustálila okolnosti skutku a dala pokyn koncom roka 2018 zastaviť konanie je otázne. Otázna je aj motivácia pani prokurátorky zniesť zo sveta trestnú činnosť páchateľa.
Premotivovaná akosi pozabudla na skutočnosť, že ak sprenevera peňazí na účte osoby, ktorej peniaze boli zverené na nejaký účel nebola trestným činom, pretože peniaze do roku 2015 ešte neboli vecou, tak stíhanie sa nemohlo ani začať. Nebodaj pred motiváciou zdieľala iný právny názor?
Zostáva iba veriť, že generálny prokurátor JUDr. Čižnár nerehabilitujte šéfov nebankoviek súdených a odsúdených za spreneveru len preto, že pred rokom 2016 chýbala v zákone veta, ktorú tam bolo treba dať kvôli menej chápavým prokurátorom a rozhodnutia nitrianskych prokuratúr z dôvodu nezákonnosti a nesprávnosti bude postupne rušiť..
JUDr. Čižnár pri nástupe do funkcie generálneho prokurátora chcel vrátiť prokurátorom pracovné návyky. Skôr by im bolo vhodné vrátiť profesionálne uvažovanie a stavovskú hrdosť, aby niektorí nerobili hanbu svojmu stavu a nespochybňovali princíp spravodlivosti.
Pred pár dňami sa ku mne dostala ďalšia zvrátenosť vydaná prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Nitre v súvislosti s úmyselným trestným činom sprenevery.
Podľa prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre do 31 .5.2013 nebolo možné na Slovensku spreneveriť peňažné prostriedky, pretože trestný zákon v § 130 v odseku 1 bol doplnený o kvalifikáciu peňažných prostriedkov na účte až novelou účinnou od 1.1.2016 v písmene d) pod odsekom 1) pri trestnom čine sprenevery.
V trestnom zákone s komentárom platným do 31.12.2015, respektíve v publikácii od docenta JUDr. Čentéša PhD. a kolektívu, ktorá vyšla v roku 2006 pri rekodifikácii nášho pôvodného socialistického trestného zákona písmeno d) o peniazoch na účte nebolo.
Prokuratúra a polícia definovala veci súhrnne podľa zásady, ktorú uvádza Čentéš v spomenutých komentároch:
„ Samotnú vec nedefinujú ani občianskoprávne predpisy. Dlhodobá prax ustálila pojem vec ako ovládateľný hmotný predmet...“
Okrem zdravého rozumu, desiatok rokov vžitej praxe a nespochybniteľnej definície peňazí, či v hotovosti alebo na účtoch to je asi tak všetko, čo by sa mohlo týkať peňazí.
Neštandardný výklad pojmu“ zverenie finančných prostriedkov“
Druhou podmienkou spáchania trestného činu sprenevery bolo a je aj naďalej samotné zverenie finančných prostriedkov, kde nitrianska prokurátorka ponúka opäť originálne vysvetlenie, tvrdí totiž, že ak niekomu dovolíme prijímať svoje peniaze na účet za nejakým účelom, tak to nie je vlastne zverenie, pretože nehrá žiadnu úlohu, či účel je taký, onaký, ani či bol alebo nebol dodržaný. Podľa jej právneho výkladu boli všetci obvinení a odsúdení za spreneveru do roku 2016 nezákonne!
Prax pri uplatňovaní trestného činu sprenevery v minulosti
Do roku 2016 peniaze na účtoch neboli vecou tak ako to trestný zákon vo svojej úbohosti definoval. Obvinení boli súdení na základe poctivej policajnej, prokurátorskej a súdnej praxe, ktorá vedela nedostatky a nezrozumiteľnosť kódexov nahradiť správnou definíciou pojmu aj bez nejakého písmena d).
Ešteže na prokuratúre, polícii a na súdoch boli ľudia , ktorým nechýbalo logické myslenie, stavovská profesionalita a česť. Vedeli kvalifikovať, posúdiť a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči niekomu, komu boli zverené v nejakej dohodnutej forme peniaze za účelom ich použitia, vedeli vyvodiť trestnú zodpovednosť a kvalifikovať skutok aj bez toho, že by niekto mal problém chápať peniaze na účtoch ako ovládateľný hmotný predmet.
Právna demencia pri uplatňovaní trestného činu v súčasnosti
Podľa nitrianskej prokuratúry sa musí jednať o vlastníctvo, ktoré niekto musí aktívne mať, potom ho musí niekomu zveriť a ten ho musí vrátiť podľa vysvetlenia k odseku 3) tohto paragrafu.
Takže ak si necháte na základe dohody ukladať peniaze na sporiaci účet spoločnosti, aby vám ich po určitej dobe vyplatila, tak ste ich vlastne nezverili a spoločnosť vám prostriedky nemusí vrátiť. Ak platíte zálohy na energie a po ročnom vyúčtovaní, by vám mali vrátiť preplatok a nikto to neurobí, tiež ste iba prišli skrátka. Takto by som mohla pokračovať desiatkami príkladov.
Oveľa závažnejší dopad na spoločnosť by priniesol zvrátený výklad trestného činu Okresnou prokuratúrou Nitra uplatňovaný pri posudzovaní závažnej ekonomickej trestnej činnosti nebankových spoločností.
Budú Brtva, Pachinger, Majský rehabilitovaní a odškodnení?
Za trestný čin sprenevera bolo do roku 2016 odsúdených množstvo páchateľov. Brtva, Fruni, Pachinger, Mojžiš a ďalší boli odsúdení v roku 2011 za majetkovú trestnú činnosť, spreneveru peňažných prostriedkov nebankových inštitúcií. Či sa jednalo o správu cudzieho majetku, porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku, spreneveru, podvod a iné skutky, v súbehu aj jednotlivo, všetky mali jeden a ten istý spoločný základ. So zverenými peniazmi nenaložili tak, ako to bolo určené majiteľom tohto vkladu v zmysle dohody a jednoducho peniaze z účtu ukradli, spreneverili ...
Podľa Okresnej prokuratúry Nitra a jej aplikovaní trestnej legislatívy platnej do 1.1. 2016 roku boli obvinení a odsúdení nezákonne. Fakt, že si nechali cudzie zverené peniaze na účtoch s ktorými disponovali, vlastne nič neznamená. Nechať si a použiť cudzie peniaze na svojom účte nebolo do roku 2016 trestným činom, pretože podľa § 130, v dobe keď ich súdili v rokoch 2011 chýbal popis v písmene d) v odseku 1).
K nezákonnému rozhodnutiu vydanom pred niekoľkými dňami
Nuž neviem celkom kde bola táto prokurátorka duchom po dobu štyroch rokov, keď sa viedlo trestné stíhanie vo veci presne za skutok, ktorý sa stal priebežne a pokračujúco v rokoch 2010 až 2013. Pri svojej práci používala trestný zákon, na základe ktorého vydala pokyn bolo v roku 2015 začať trestné stíhanie vo veci. Čo sa zmenilo v jej myšlienkovom pochode, keď po štyroch rokoch polícia sa ustálila okolnosti skutku a dala pokyn koncom roka 2018 zastaviť konanie je otázne. Otázna je aj motivácia pani prokurátorky zniesť zo sveta trestnú činnosť páchateľa.
Premotivovaná akosi pozabudla na skutočnosť, že ak sprenevera peňazí na účte osoby, ktorej peniaze boli zverené na nejaký účel nebola trestným činom, pretože peniaze do roku 2015 ešte neboli vecou, tak stíhanie sa nemohlo ani začať. Nebodaj pred motiváciou zdieľala iný právny názor?
Zostáva iba veriť, že generálny prokurátor JUDr. Čižnár nerehabilitujte šéfov nebankoviek súdených a odsúdených za spreneveru len preto, že pred rokom 2016 chýbala v zákone veta, ktorú tam bolo treba dať kvôli menej chápavým prokurátorom a rozhodnutia nitrianskych prokuratúr z dôvodu nezákonnosti a nesprávnosti bude postupne rušiť..
JUDr. Čižnár pri nástupe do funkcie generálneho prokurátora chcel vrátiť prokurátorom pracovné návyky. Skôr by im bolo vhodné vrátiť profesionálne uvažovanie a stavovskú hrdosť, aby niektorí nerobili hanbu svojmu stavu a nespochybňovali princíp spravodlivosti.
Zdieľať tento článok