Doterajší priebeh príprav na tzv. brexit poukazuje na vnútorné rozpory a nejednotnosť v Británii, ktoré sú v ostrom kontraste s pozoruhodne jednotným postojom členských krajín EÚ. Najpravdepodobnejším a zároveň najmenej želaným scenárom ďalšieho vývoja je momentálne brexit bez dohody, ktorého by sa malo obávať najmä Spojené kráľovstvo. Pre TASR to uviedol Tomáš Meravý, analytik z GLOBSEC Policy Institute.

Hoci premiérka Theresa Mayová už pripustila odloženie termínu odchodu Británie z 29. marca na neskôr, predtým tento krok dlho odmietala. Podľa Meravého išlo o súčasť nie veľmi úspešnej taktiky, ktorej cieľom bolo "postaviť parlament chrbtom k múru" tak, aby mali poslanci na výber buď prijať dohodu o podmienkach brexitu, vyrokovanú Mayovej vládou s EÚ, alebo čeliť neriadenému brexitu bez dohody. Nasvedčovať tomu podľa neho malo aj premiérkine nedávne rozhodnutie o posunutí termínu pre prijatie tejto dohody na 12. marca, teda iba 17 dní pred plánovaným odchodom Británie z EÚ.

K pripusteniu možnosti posunutia termínu brexitu Mayovú podľa analytikovho názoru prinútila najmä hrozba ďalšieho štiepenia vládnucej Konzervatívnej strany po tom, ako skupina konzervatívnych poslancov nedávno avizovala, že v prípade neschválenia dohody do 12. marca bude požadovať posunutie termínu na 23. mája.

"Stále však platí, že aj v prípade odkladu sa nič nemení na fundamentálnych počtoch v parlamente, v ktorom neexistuje žiadna väčšina s jasnou predstavou, ako ďalej vo vzťahoch s EÚ," uviedol Meravý, ktorý je presvedčený, že ide len o "odsúvanie problému do budúcnosti". Ten pritom stále nemá zjavné riešenie ani napriek minulotýždňovému vyhláseniu britského ministra zahraničných vecí Jeremyho Hunta o tom, že Dolná snemovňa britského parlamentu príjme existujúci text dohody, ak v ňom nebude tzv. írska poistka.

Ako v tejto súvislosti upozorňuje Meravý, írska poistka "je súčasťou dohody s EÚ, ktorú Únia určite nevypustí". Ide totiž o "zásadnú požiadavku zo strany Írska, ktoré nechce mať tvrdú hranicu so Severným Írskom".

Hrozbu brexitu bez dohody zvyšuje najmä skutočnosť, že "je ťažké povedať, v čom by mohla EÚ ešte ustúpiť, pretože Británia sama dostatočne jasne nevie, čo vlastne od EÚ chce". Británia "by chcela mať s EÚ voľný obchod s tovarom a službami, ale bez voľného pohybu osôb a bez spoločnej regulácie trhu", čo je však pre Úniu neprijateľné, povedal Meravý. Ako zdôraznil, "EÚ nemôže poskytnúť Británii privilégiá, ktoré si ona želá, pretože takéto privilégiá neposkytuje ani svojim (zostávajúcim) členským štátom".

Na margo možného dosahu tvrdého brexitu analytik uviedol, že hoci by poškodil obe strany, "slabšiu vyjednávaniu pozíciu má jednoznačne Británia, pretože je omnoho viac závislá od veľkého európskeho trhu než ako je EÚ závislá od malého britského trhu".

Meravý v tejto súvislosti zdôraznil, že odchod z EÚ prichádza pre Britániu "v tom najnevhodnejšom čase", pretože ako tvrdí, "kľúčový problém pre Britániu je, ako zabezpečiť exportné trhy pre svoj priemysel a služby"."Svet sa začína nakláňať skôr k protekcionizmu a bývalé britské kolónie nedokážu nahradiť polmiliardový európsky trh susediaci priamo s Britániou," upozornil.

Japonské automobilky v Spojenom kráľovstve už medzičasom začali rušiť investície a sťahujú výrobu späť do Japonska. Deje sa to v čase, keď každé oslabovanie priemyselnej základne štátu znamená ďalšie oslabovanie už aj tak slabého britského exportu.



Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu v januári drvivou väčšinou hlasov odmietli dohodu, ktorú Mayová dosiahla s Bruselom. Premiérka sa odvtedy pokúša vyrokovať zmeny, ktoré by Snemovňu uspokojili. Poslanci z jej vlastnej Konzervatívnej strany podporujúci brexit sú predovšetkým nespokojní s tzv. írskou poistkou, teda opatrením, ktoré má udržať otvorenú hranicu s Írskom.

Mayová v nedeľu oznámila, že ďalšie hlasovanie britského parlamentu o brexitovej dohode sa uskutoční do 12. marca.