Zdá sa, že euroúradníci vymysleli ďalšiu skvelú vec ako pobaviť svojich štedro platiacich voličov. „Bruselská centrála inovácií a nápadov“ po tvrdých nariadeniach (teraz naozaj nemám na mysli predpísaný polomer zakrivenia banánu) v oblasti emisií, ostáva naďalej  presvedčená, že automobily sú nedokonalé a škodlivé stroje. Preto sa opäť rozhodla skomplikovať život výrobcom automobilov a odľahčiť už aj tak zbytočne naplnené peňaženky občanov EU. Tentokrát to skúša cez zdanlivo nenapadnuteľnú mantru, ktorou je bezpečnosť premávky a ochrana života a zdravia.

Nie je tajomstvom, že EU to so svojim návrhom myslí úplne vážne, pretože chce zaradiť inteligentný obmedzovač rýchlosti do povinnej výbavy motorových vozidiel už od roku 2022. Jedná sa o  zariadenie, ktoré samo upraví rýchlosť vozidla na základe dopravného značenia či prijatých dát z navigácie. Alebo vás na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti opticky, alebo zvukovo upozorní, alebo vám rovno zníži výkon hnacej jednotky. Priznám sa, že to druhé si v praxi ani neviem predstaviť. A už vôbec nie, ak by som v oblasti s predpísanou zníženou rýchlosťou predbiehal napríklad pomaly sa vlečúci traktor a náhodou by som trochu pridal nad stanovenú maximálku. Okamžité zníženie výkonu hnacej jednotky by mohlo mať teoreticky za následok kolíziu s protiidúcim vozidlom.



Ale štruktúrami EU štedro platení odborníci i politici si od obmedzovača sľubujú výrazné zníženie nehodovosti a tiež zmiernenie dôsledkov nehôd. Len minulý týždeň informovala Európska komisia o pláne rozšíriť povinnú bezpečnostnú výbavu áut o systém autonómneho brzdenia. Od roku 2020 ním majú byť vybavené všetky novo homologizované autá a od roku 2022 úplne všetky nové autá, ktoré sa dostanú na európsky trh. Obmedzovač je druhá novinka a aby mohla platiť, musí ju schváliť Európsky parlament a zástupcovia všetkých krajín EÚ.

Európska rada pre bezpečnosť dopravy (ERBD) predloží tento návrh Európskemu parlamentu. Obhajuje sa výsledkami prieskumu z krajín Európskej únie, z ktorých vraj vyplýva, že prekročenie „maximálky“ zostáva jedným z hlavných faktorov nehodovosti. „Vedci zistili, že v intraviláne, kde dochádza k 37 percentám všetkých úmrtí na cestách, išlo od 35 do 75 % áut vyššou rýchlosťou, než je povolená. V extraviláne, teda mimo obcí, zomrie v autách 55 % ľudí, pričom povolenú rýchlosť nedodržiava 23 až 59 % vodičov. Na diaľnice pripadá osem percent zo všetkých úmrtí a rýchlosť prekračuje 23 až 59 % áut,“ píše sa v správe.

Podľa ERBD stojí za tretinou úmrtí na cestách EÚ práve neprimeraná rýchlosť a pri väčšine nehôd je priťažujúcim faktorom. Práve asistenčný systém na prispôsobenie rýchlosti má byť kľúčovou súčasťou opatrení, ktoré chcú zmierniť nehodovosť, za ktorou stojí nedodržiavanie rýchlostných limitov. Odhad hovorí o znížení počtu nehôd o pätinu a záchrane 25-tisíc ľudských životov v priebehu 15 rokov. Že zníženie rýchlosti nehodovosť znižuje, vyplýva podľa ERBD vraj aj zo štatistík štátov, ktoré siahli k zníženiu rýchlostných limitov. Ako príklad uvádza Francúzsko, Španielsko či belgické Flámsko. „Krajiny, ktoré majú mimo obce nižšiu povolenú rýchlosť, majú vraj aj nižšiu nehodovosť, čo sa týka napríklad Švédska, Nórska alebo Švajčiarska.“



Súvis medzi rýchlosťou a nehodovosťou je však sporný. V Dánsku sa napríklad po dvoch rokoch výskumu ukázalo, že zvýšením povolenej rýchlosti na určitých typoch ciest sa počet nehôd znížil. Výskum sa zameral na dvojprúdové okresné komunikácie všetkých tried, kde dánske cestné riaditeľstvo zvýšilo maximálnu povolenú rýchlosť z 80 na 90 km/h. Autá sa totiž menej predbiehali. Podobnú skúsenosť majú v Austrálii, kde v roku 2006 prinieslo zavedenie limitu maximálnej povolenej rýchlosti na 130 km/h v severnej časti Stuartovej diaľnice, ktorá bola predtým bez rýchlostného obmedzenia, zvýšenie počtu smrteľných nehôd. Austrálčania preto limit zrušili.

Od augusta testuje diaľničné úseky so zvýšenou maximálnou rýchlosťou na 140 km/h aj susedné Rakúsko. A Nemecko? Posledná bašta neobmedzenej rýchlosti na diaľniciach odmietla tento rok celkom jednoznačne úvahy o zavedení rýchlostných limitov. „Sú aj inteligentnejšie možnosti riadenia, ako všeobecný rýchlostný limit,“ argumentovala vláda. Napríklad v Československu nebola obmedzená rýchlosť v rokoch 1976-1979. Treba však priznať, že ani vozový park vtedy nepozostával s nejakých „vytúnovaných“ trhačov asfaltu.

V každom prípade sa tu vynára mnoho otázok. Napríklad, bude sa dať takýto systém deaktivovať? Pri prekročení rýchlosti mi bude auto otravne vyzváňať, ako je to pri nezapnutom páse, alebo preberie kontrolu nad rýchlosťou v mojom aute nejaká eurosmernica? To si ešte počkáme. Je to jedna z tém, ktorú budú mať na stole noví europoslanci, ktorých budeme voliť v máji tohto roku. Preto apelujem na vás, všetkých motoristov, vyberajte zodpovedne!

Jednu otázku vám môžem zodpovedať s absolútnou určitosťou už dnes. Kto bude niesť zvýšené náklady na takýto systém? Áno, uhádli ste, my zákazníci a majitelia nových vozidiel, veď to predsa nemôžeme žiadať od EU, ktorá to vymyslela! Zvlášť výrazne sa to prejaví v segmente lacnejších vozidiel, ktoré nemajú zabudovanú navigáciu. Tam môže cena nového vozidla vďaka novej smernici narásť aj o 5%!

Pri tejto príležitosti mi napadá iná myšlienka. Prečo neochvejní vlastníci pravdy a rozvoja z EU, neuzákonia používanie tzv. čiernych skriniek v každom novom automobile? Dnes už kamera a záznam stojí zanedbateľnú čiastku a takéto zariadenie by si vyžiadalo len minimálne dodatočné náklady. A prínos by bol ohromný. Aby sme boli GDRP korektní, tak k záznamom z čiernej skrinky by mal prístup výlučne len autorizovaný servis na základe žiadosti vyšetrovateľa, alebo poisťovne. Zjednodušilo by sa vybavovanie škodových udalostí a objasňovanie dopravných nehôd. Určite nie som prvý, kto s takouto myšlienkou prišiel, ale nekandidujem...