Kým totalitné režimy sú charakteristické sústredením všetkej moci v rukách vládnucej vrstvy, v demokratickom štáte sa verejná moc spravidla rozdeľuje na výkonnú moc (vládu), zákonodarnú moc (parlament) a súdnu moc. V súčasnosti, v dobe ktorá máva prívlastok “informačná” sa k tomuto deleniu pridáva aj štvrtá moc - médiá.

Médiá majú vo fungujúcej demokratickej spoločnosti nezastupiteľné miesto; dohliadajú na spomínané troj-delenie moci. Vďaka tejto úlohe bývajú prezývané “strážnym psom demokracie”.

A dnes bude reč práve o ľuďoch, ktorí takéhoto “psíka” kŕmia a on ich za to poslúcha na slovo.

Na konci februára 2015 slovenským mediálnym priestorom obletela správa, že do terajšieho Denníka N (vtedy ešte Projektu N) vstúpili všetci šiesti (!) spolumajitelia spoločnosti ESET sumou 1,2 milióna eur.

Podľa Denníka N “Za investíciu v objeme 1,2 milióna eur získajú šiesti investori v akciovke 51 percent, zvyšných 49 percent sa rozdelí medzi zakladateľov a pracovníkov redakcie.

Investícia nie je projektom spoločnosti ESET, ale osobnou aktivitou spolumajiteľov, ktorí považujú za dôležité podporiť formovanie nezávislej žurnalistiky na Slovensku”, pokračuje redakcia Denníka povedomou hláškou, akoby vystrihnutou z PR manuálu onej nadnárodnej spoločnosti.

Príbeh nového, nezávislého média, ktoré vzniklo s odchodom časti členov redakcie SME v roku 2014 - krátko po tom, čo do SME vstúpila finančná skupina PENTA tým stratil na hodnovernosti.

Kým dovtedy bol Projekt N financovaný “viac ako 9000” predplatiteľmi a príjmami z reklamy, vyše miliónová “nezištná” investícia predznamenala jeho ďalší vývoj. Šiesti zakladatelia ESET-u za túto sumu získali 51% percentný, (čiže väčšinový) podiel vo firme zastrešujúcej vydávanie novín.

Redakcia Denníka N sa tento zjavný konflikt záujmov pokúšala odkomunikovať sériou vysvetľujúcich článkov. V nich (opäť raz) zdôrazňovala, že ide o “osobnú aktivitu spolumajiteľov” (čírou náhodou kolektívne všetkých šiestich).

Ďalej uvádzajú, že deklarovanú nezávislosť novín garantuje akcionárska zmluva. To, ako presne zmluva prípadné (ne)zasahovanie investorov do obsahu novín garantuje sa však konkrétne nedozvieme. Zmluva je totižto neverejná.

A napokon, argument za všetky drobné: redakcia “N-ka” nepriamo pripúšťa, že ovládnutie vedenia denníka majiteľmi ESET-u môže pripomínať klasické praktiky oligarchov, avšak ESET na rozdiel od vplyvných finančníkov “východoeurópskeho” typu ako napr. Penta, J&T či Váhostav nie je spájaný s kauzami alebo pochybnými obchodmi so štátom.

Zatiaľ - patrí sa dodať. Politické ambície niektorých zo zakladateľov ESET-u sú totižto evidentné, ako sme v prvej časti článku vysvetlili. Chtiac-nechtiac sa k tomu priznal aj Riaditeľ vydavateľstva N Press Lukáš Fila v rozhovore pre TREND.sk:

“Áno, budú súčasťou firmy, taká je dohoda. Budú mať zástupcu v predstavenstve aj dozornej rade. Nie je to teda v rovine – robte si, čo chcete. Určite sa do projektu budú angažovať, zjavne ide o ľudí, ktorým záleží na kultivácii krajiny, ale zároveň sú to racionálni manažéri, ktorí nechcú svoje peniaze vyhadzovať von z okna.”

Kde je teda sľubovaná nezávislosť? Ak sa bohatý investor v obsahu novín “angažuje” a keď si redaktori tých istých novín nemôžu “robiť čo chcú” asi to také čisté nebude.

Pretože s toľkokrát omieľanou nezávislosťou to je ako s tehotnou ženou. Buď je, alebo nie je. Polo-tehotná žena a polo-nezávislá redakcia jednoducho neexistujú.

Ono by bolo v poriadku, ak by redakcia “N-ka” na svoj rozbeh prijala financie od investorov s ktorými sú si takpovediac “názorovo blízki”. Koniec-koncov je to podnikanie ako každé iné a máme trhovú ekonomiku.

Avšak zavádzať čitateľa hrou na nezávislosť je minimálne nepoctivé. Takisto príbehy o dobrých a zlých oligarchoch sú morálnym gýčom a ukážkovým príkladom čierno-bieleho videnia sveta, tak typického pre redaktorov “N-ka”.



V tejto súvislosti vyznieva viac než pokrytecky krížová výprava Denníka N voči nezávislým alebo takzvane alternatívnym médiám, ktoré “N-ko” vždy nezabudne označiť prívlastkom “konšpiračné” či “dezinformačné”.

Iste, z hľadiska obsahového týmto novým médiám môžeme (právom) vyčítať kde čo; neodbornosť, jednostrannosť, zaujatosť, kontroverznosť a mnoho iných prešľapov. Faktom však zostáva, že veľká časť z nich striktne odmieta inzerciu, žije z drobných príspevkov čitateľov, divákov či poslucháčov a o svojich príjmoch pravidelne informuje hoc aj cez transparentné účty.

To sa o “serióznom” a “nezávislom” Denníku N celkom iste povedať nedá. Ten sa doteraz zmohol len na pľuvanie jedovatých slín a neurčité obvinenia o peniazoch z Kremľa. Paradoxne, častokrát z úst samozvaných odborníkov, ktorí sú priamo vedení na výplatných listinách politických mimovládok, zahraničných ambasád či lobistických skupín.

Mimochodom, výpoveď Lukáša Filu o tom, že zakladatelia ESET-u investíciou do Denníka N “nechcú svoje peniaze vyhadzovať von z okna” by určitým konšpiráciám (t.j. sprisahaniam; komplotom; úkladom, intrigám) mohla napovedať.

Ale o tom až nabudúce...