Nemám záujem kriminalizovať prezidenta republiky, lebo stále prechovávam k tomuto úradu úctu, ale toho, kto mu poradil takúto reakciu, by mal Andrej Kiska vyhodiť na hodinu.

Navyše ma šokuje, že ešte stále sa nájdu nielen extrémni politici typu Ondreja Dostála, ktorý vyhlásil, že považuje súčasného prezidenta za slušného človeka a „jednoznačne, naplno, bez najmenších pochybností, bez akéhokoľvek ale“ stojí za ním. Rovnako nerozumiem ľuďom, ktorí si dnes na FB profilovky dávajú nápis „Stojím za Kiskom“. To vážne? Aj keď ten človek porušil zákon a keď sa preukáže, že spáchal trestný čin a pôjde do väzenia? V tejto krajine zjavne neexistuje zhoda na tom, čo je to slušnosť a právny štát, necítiť zmysel pre spravodlivosť a rovnosť pred zákonom, ale naopak každý si chráni „svojich“ ľudí a vyznáva zákon džungle podľa hesla „je to síce darebák, ale je to náš darebák“.

Andrej Kiska by už mal na tému vrátenia dôvery v štát mlčať. Je totiž jasné, že on so svojím zapieraním túto dôveru nevráti. Pred dvoma rokmi som v médiách vyhlásil, že jediný spôsob, ako sa môže prezident republiky očistiť a celú kauzu vysvetliť, je zverejnenie celej finančnej správy o hospodárení firmy KTAG za príslušné roky. Kiska to odmietol s odôvodnením, že by tak mohol ohroziť konateľa. Dnes táto výhovorka stráca posledné zvyšky logiky - konateľ je už totiž obvinený. Stáť v tejto kauze na strane Andreja Kisku môže len človek bez hanby. Som ochotný prezidentovi uznať, že to na neho ušili, že na neho hľadali kompromitujúce materiály. Áno, takto to táto vládna garnitúra robí. Lenže oni ich našli. A ak súdy potvrdia spáchanie trestného činu, Andrej Kiska bude musieť niesť následky. Ak to myslíte s bojom za očistenie verejného života vážne, ak to nie je len póza, potom musíte rátať aj s obeťami. Je to ako pri oslobodzovaní štátu – je pravdepodobné, že mnohí, ktorí nemajú čistý štít, padnú, ale musia sa nájsť ďalší bezúhonní ľudia, ktorí ponesú zástavu ďalej a len niektorí z nich dôjdu do cieľa. Ale tento boj nemôžete vyhrať tak, že sa schováte do priekopy, a tam budete hrať mŕtveho chrobáka.

Morálny rozklad spoločnosti, ktorý zažívame, má svoje korene v dlhodobom ignorovaní kultúry zo strany štátu. Už sa neformujeme ako kultúrny národ, dnešnej politike je kultúra na obtiaž. Preč sú časy, keď verejnú mienku ovplyvňovali Mináč, Tatarka a Mňačko, keď národ počúval básnikov ako prorokov, keď návšteva Jeana-Paula Sartra a Simone de Beauvoir v Bratislave vyvolala senzáciu. Dnes sa národ formuje útokom na prvú signálnu sústavu, prezidentské voľby by najľahšie a bez kampane vyhral Sagan a volebná kampaň sa vybíja v mediálnych inscenáciách o tom, ako kandidáti vyprážajú rezne, opravujú sifóny, žehlia šaty a snažia sa zapôsobiť uvoľneným tancom. Takmer sa vytratila diskusia o závažných témach. To už nie je len o politikoch a novinároch, to je už aj o prístupe vás/nás všetkých, bežných občanov – čo od tých reprezentantov štátu očakávame, na čo sa pýtame, čo nás vlastne zaujíma, či nás možno umlčať gulášom alebo mastným chlebom na MDŽ.

Politici len skúšajú, ako ľahko nás môžu oklamať. My by sme sa však tejto infantilizácii verejnej diskusie mali spoločnými silami brániť. A očakávať konkrétne odpovede, nie show v štýle „Moja mama varí lepšie ako Tvoja“. Verte mi, dá sa to zmeniť. Len musíme sami chcieť, organizovať sa a rozvíjať niečo ako kluby sociálnej sebaobrany. Odmietnuť povrchnosť dneška a žiadať skutočnú verejnú diskusiu namiesto jej predstierania.