Konflikt Kiska - Fico sa vyostruje. Padli vážne obvinenia zo strany prezidenta na adresu Roberta Fica. V predvečer zhromaždení za Slušné Slovensko naproti tomu bol zverejnený údajný telefonát Fico - Vadala. Sme rok od brutálnej vraždy Jána Kuciaka. Kde sa nachádza slovenská spoločnosť a kam povedie zjavný a už aj otvorene nevraživý konflikt medzi dvoma ústavnými činiteľmi?

Slovenská spoločnosť je v akomsi prerode. Vidíme požiadavku ulice na zmenu a nové politické subjekty s heslami o tom, že oni sú tou zmenou. Taktiež to vyzerá tak, že vláda Petra Pellegriniho by sa aj chcela podieľať na tejto zmene, no často má zviazané ruky starými záväzkami. To čo je asi najevidentnejšie je celospoločenský konflikt. Medzi politikou a spoločnosťou bola vytvorená hrubá červená čiara „slušných" a „tých druhých". Taktiež sa s príchodom sociálnych sietí stali politické sympatie vecou verejnou a oba tábory medzi sebou zúrivo bojujú vo „virtuálnom" zápase. Problémom je, že sa jedná o susedov, rodiny, kamarátov a bývalých spolužiakov. A preto sa paradoxne tento prerod na „slušné Slovensko" nesie v znamení konfliktu medzi blízkymi. Aj napriek nutnosti hĺbkových reforiem, je vytváranie dojmu „dobra" a „zla" nebezpečné, pretože takáto propaganda mala vždy za cieľ len dehumanizovať oponenta, čo určite znakom slušnosti nie je. 

Konflikt Kiska-Fico je evidentný dlhodobo. Zo začiatku to bolo ideologické súperenie dvoch „protikladov". Nemyslím tým metafyzických protikladov „dobro" vs. „zlo", ale skôr liberálov a konzervatívcov. Každý, kto vnáša metafyziku „dobra" a „zla" do politiky , mení svoju rétoriku na propagandu. Neexistujú totiž dobrí a zlí politici, tak ako to býva v posledných rokoch často interpretované, ale existujú politici a ich záujmy, tie záujmy politici dosahujú prostredníctvom výberu prostriedkov a stratégie a jediné čo môže byť zlé, sú práve tieto stratégie a nástroje nimi vybrané. Vo výsledku je však zlou stratégiou len taká, ktorá neprivedie politika k jeho vytýčenému cieľu a morálka je vždy druhoradá. Veď to sú premisy staré od čias Machiavelliho, či Richelieua. Preto sa hrať na dobrých, slušných, či ukazovať na iných že sú zlí je dobré len z propagandistického hľadiska, no vo výsledku sa každý bude starať hlavne o svoje záujmy. Problém vytvárania aury „slušných" politikov má však obrovskú medzeru. Keď konečne príde na rad ozajstná politika, tá, kde je morálka na druhom mieste za záujmami, tam platí priama úmera, čím „slušnejší" politik, tým väčší „rachot" budú robiť jeho kauzy. To je presne prípad Andreja Kisku, ktorého svätá aura pomaly upadá do zabudnutia a jeho meno polarizuje spoločnosť. Tým nechcem povedať, že Robert Fico nerobí to isté, ale ten sa aspoň nesnažil zo seba urobiť „dobrého anjela" a pokračovateľa Masarykovsko-Štefánikovskej tradície. (viď dôvody ocenenia Andreja Kisku rektorom Masarykovej univerzity).

Týmto celým som chcel povedať, že načasovanie súčasnej kauzy Andreja Kisku je zrejme naplánované, no tak isto bolo naplánované zverejnenie telefonátu Roberta Fica s Vadalom, tak ako mnoho iných informácií majúcich vplyv na politické dianie na Slovensku. Je to jednoducho vec stratégie.

Výsledkom tohto konfliktu bude zrejme len väčšia polarizácia spoločnosti. Faktom ostáva, že načasovanie nasvedčuje tomu, že vrchol kauzy bude dosiahnutý medzi odchodom Andreja Kisku z úradu a parlamentnými voľbami a teda v období, kedy Andrej Kiska nebude mať imunitu. Ešte by som chcel pripomenúť jednu veľmi dôležitú vec. Andrej Kiska porušil nepísané pravidlo politiky- nevynášať informácie z osobných stretnutí. Toto pravidlo platí jednak kvôli náročnej overiteľnosti obsahu takýchto rozhovorov- tvrdenie proti tvrdeniu a druhým problémom je, že pri vynášaní takýchto informácií trpia hlavne dôveryhodnosť politika a jeho poctivý image. Nie je to prvý raz, kedy boli takéto informácie vynesené, či už to boli v minulosti Richard Sulík, alebo Igor Matovič, ktorí sa snažili diskreditovať svojich konkurentov diskrétnymi informáciami. Jedná sa o precedens, ktorý dnes pri Robertovi Ficovi ako predstaviteľovi „zla" spoločnosť akceptuje, lebo predstaviteľ „dobra" sa bráni proti nekalím praktikám- akurát, keď bude podobná praktika použitá proti obľúbenejším politikom, budú zrejme plné médiá titulkov o bezcharakternom úniku diskrétnych informácií.

Vladimír Putin svoj prejav orientoval viac do ruskej spoločnosti. Hovoril o sociálnej oblasti, samozrejme nevyhol sa ani medzinárodným otázkam. Ako ho prijala ruská spoločnosť a čo sa dalo oproti minulosti z neho vyčítať?

Každoročné hodnotenie Vladimíra Putina je v posledných rokoch vždy ostro sledované kvôli zahraničnej politike. Minulý rok napríklad prezident Ruska predstavil najnovšiu generáciu zbraní ako hypersonické krídlaté rakety, či podvodné drony na jadrový pohon.

Posledný rok bol však ťažký pre Rusko hlavne kvôli vnútorným problémom. Dôchodková reforma vyvolala nepokoje a dôvera vo vládu je na historických minimách. Preto sa tento rok dá označiť za nosnú časť práve tá, ktorá bola venovaná vnútorným problémom federácie. Jednalo sa o sociálne otázky, uvoľňovanie hypotekárnej politiky (v Rusku je priemerný úrok na hypotéku od 9% a vyššie/ u nás okolo 1%), rozvoja regiónov, či rodinnej politiky. Medzi inými sa prezident vyjadril kriticky na adresu premiéra, za nepodarenú dôchodkovú reformu. Vzťah medzi Putinom a Medvedevom je dlhodobo podrobovaný rôznym analýzam medzi ruskými politológmi, keďže Medvedev je v krajine mimoriadne nepopulárny a má povesť skorumpovaného politika.

V zahraničnej politike bola opäť časť venovaná novým zbraniam, tak ako aj varovaniu pred závodmi v zbrojení. K odstúpeniu od zmluvy od raketách stredného a krátkeho doletu sa Putin vyjadril, že Rusko neplánuje ako prvé rozmiestniť rakety stredného a krátkeho doletu v Európe, ale pokiaľ by ich rozmiestnili USA, tak pre Rusko to znamená životnú hrozbu, keďže čas doletu takej rakety do Moskvy začína od 12 minút. Preto Rusko v takom prípade bude prinútené prijať zrkadlovú a asymetrickú protiakciu- zahŕňajúcu ciele tak ako v teritóriách odkiaľ sú rakety odpaľované (Európa) ale i v teritóriách, odkiaľ sú prijímané rozhodnutia – Washington a Brusel.

Čo sa týka ruskej spoločnosti, tá ho prijala sporne. Mnoho ľudí vláde, ani prezidentovi neverí. Vyčítané im sú vysoké náklady na zbrojenie (cca 4,5% z HDP) a extrémna chudoba v odľahlých regiónoch. Treba však povedať, že Rusko sa zázračne spamätáva zo sankcií, ktoré znížili hodnotu rubľa takmer o 100% oproti roku 2014, to deformovalo hodnotu výplat v krajine, ale aj jej ďalší rozvoj. Dnes Fitch zvýšil rating Ruska na BBB s pozitívnym výhľadom, Rusko sa stalo najväčším vývozcom obilia na svete a postupne stavia plynovody Nordstream 2- do Nemecka a Silu Sibíra- do Číny. To zníži závislosť ruského exportu energetických surovín od európskeho odberu. Otázne je, kedy sa tieto úspechy premietnu do života bežných ľudí.

Venezuelská kríza už prešla do otvorených stretov medzi opozíciou a zástancami Madura. Sú známi prví mŕtvi, prví zranení. Celý týždeň sa špekulovalo či ruská Gazprombank zmrazila aktíva PDVSA venezuelskej štátnej ropnej spoločnosti. Putin hovorí, že na ochranu ruských záujmov proti americkej invázii vo Venezuele nebude váhať použiť silu. Kam speje kríza vo Venezuele?

Gazprombank sa priznal k zmrazeniu aktív PDVSA a to hlavne z dôvodu ich ochrany pred extrémnou infláciou, ktorá sa pod tlakom amerických sankcií ešte zvýšila. Vyostrenie nepokojov sa samozrejme dalo čakať. Na Venezuelu je vyvíjaný enormný tlak v súvislosti s humanitárnou pomocou z USA. Madurova vláda sa obáva že deklarovaných konvojoch za 20 miliónov USD, sa nachádzajú zbrane pre povstalcov. Nebolo by to prvý krát, kedy americké tajné služby ozbrojili povstalecké skupiny v Južnej Amerike za účelom dosadiť vlastnú vládu v krajine ich záujmu. Zaujímavosťou je to, že do krajiny prišla v pred pár dňami humanitárna pomoc z Ruska a Venezuela prejavila záujem aj o pomoc z Európy pod hlavičkou OSN. Tiež sa tento týždeň objavilo video žurnalistu z USA, ktorý natáčal supermarkety plné potravín v Caracase, ale i v chudobných štvrtiach. Samozrejme, treba si uvedomiť, že Venezuela trpí hlavne tým, že si ľudia tie potraviny nemôžu dovoliť, no stále je to trochu iný obrázok ako vykresľujú zástancovia Guaida.

Čo sa týka ďalšieho vývoja. Je veľmi pravdepodobné, že keď vo Washingtone padne finálne rozhodnutie o začatí prevratu vo Venezuele, tak ho nezastaví nikto. Jedná sa o krajinu ležiacu na západnej hemisfére a teda v regióne, kde sú USA absolútnym a neohrozeným hegemónom. Vyjadrenia Vladimíra Putina sú síce prejavom sympatií, no myslím si, že tak ako on, ale aj Maduro sú si vedomí, že sa vo Washingtone čaká na finálne kývnutie po ktorom už nebude cesty späť. Nehovoriac o tom, že krajina je de facto obkľúčená spojencami USA podporujúcimi Guaida a ja si len veľmi ťažko viem predstaviť ruskú vojenskú podporu Venezuely tak ďaleko od Ruska a bez následnej eskalácie majúcej globálne dôsledky. Ja osobne si myslím, že kríza vo Venezuele bude ešte eskalovať v nasledujúcich mesiacoch a pravdepodobne s nepriaznivým koncom pre vládu Madura.