Vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 16. februára nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila nádej, že spoločne so Spojenými štátmi, Európou a Ruskom sa Čína zúčastňuje medzinárodných rokovaní o znižovaní zbraní. Komentáre Angely Merkelovej boli jasne namierené proti tomu, aby Moskva a Washington pozastavili svoje povinnosti podľa Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF).

Yang Jiechi, člen politbyra Ústredného výboru Čínskej komunistickej strany, ktorý sa zúčastnil tej istej konferencie, uviedol, že sa jeho krajina postavila proti tomu, aby zmluva INF bola mnohostranná.

Podľa Global Times zmluva INF ovplyvňuje predovšetkým záujmy Európy a Nemecka. Spojené štáty boli prvé, keď hovorili o odchode z dohody, v dôsledku čoho sa celý systém kontroly zbrojenia otriasol.



Je zrejmé, že Berlínu to nevyhovuje, ale priame výzvy Merkelovej Pekingu nie sú nevhodné. Svojimi vlastnými slovami demonštruje neúctu k záujmom a prianiam Číny a v skutočnosti sa oddáva nezodpovednej iniciatíve Washingtonu odísť (z INF).

Washington tvrdí, že sa z dohody odstupuje, pretože Rusko porušilo jej podmienky, ale Peking nebol viazaný týmito záväzkami. V tejto súvislosti je Nemecko presvedčené, že čím viac krajín sa zapojí do podpisu novej verzie INF, tým lepšie. Mnoho európskych krajín však nikdy nebude schopné porozumieť hrozbám ohrozujúcim bezpečnosť a potrebu posilniť národnú obranu, ktoré zažívajú iné regióny.

INF bola pôvodne podpísaná medzi USA a ZSSR. Jednalo sa o "kompromis medzi dvoma veľmocami so súvisiacou vojenskou silou", čo bol spôsob, ako znížiť úroveň napätia. A hoci dnes je Čína oveľa silnejšia ako v minulosti, jej jadrová moc je oveľa menšia na to, aby so Spojenými štátmi rokovala za rovnakých podmienok.



Európania sú si dobre vedomí toho, že ukončenie zmluvy INF je pre Washington súčasťou politiky "Amerika predovšetkým" a zdá sa, že za takéto správanie USA kritizujú. Ale napriek tomu sa Merkelová snaží donútiť Peking "slúžiť americkým záujmom", a to vypovedá o "sebectve"Nemecka a niektorých ďalších európskych krajín. Avšak" skutočnosť, že Európania v prvom rade premýšľajú o svojich záujmoch, je úplne prirodzená, ale pokiaľ ide o také dôležité otázky, musí presadzovať spravodlivosť - inak prevládajú dvojaký štandardy.

Európa necíti bezprostrednú hrozbu z Číny - je viac zmätená svojou pozíciou medzi Moskvou a Washingtonom. Súčasne sa však Nemecko pokúša zatiahnuť Peking do svojich bezpečnostných problémov a to nielen poškodzuje záujmy Číny, ale tiež vedie Európu na zlú cestu.

Krok za krokom globalizácia mení celkovú politiku krajiny. Doba, kedy musia byť záujmy Európy nutne spojené so "západným táborom", končí. Teraz Amerika chce byť v transatlantických vzťahoch sama a Európa musí iba prehodnotiť svoje vlastné priority.

Čína potrebuje vojenskú silu k udržaniu mieru a stability v ázijsko-tichomorskom regióne, ktorého prosperita bude prospešná Európe. Zatiaľ neexistuje žiadna rovnováha síl a Nemecko si je dobre vedomé rozdielu medzi vojenskou mocou Spojených štátov a Číny. Preto návrhy Merkelovej sú len prázdnymi rečami.