Lesníci by mali mať možnosť aktívne zasahovať aj v bezzásahových územiach, ktoré na Slovensku na ploche 38.000 hektárov navrhujú ochranári. Takúto možnosť by mali mať napríklad pri ochrane populácie hlucháňa hôrneho, ktorého stavy neustále klesajú.

"Ide najmä o miesta, ktoré nie sú vhodným biotopom na život hlucháňa. Také sú v navrhovaných územiach napríklad mladé husté smrečiny, ktoré sa dajú po úprave zmeniť na miesta, kde by hlucháň mohol dobre prežívať a jeho populácia by sa mohla rozširovať," povedal pre TASR odborník na život hlucháňa z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene Jozef Bučko.



Štátna ochrana prírody podľa neho hovorí, že je výrazný pokles vhodného biotopu na život hlucháňa. "My však poznáme veľa lokalít, kde biotop ostal rovnaký ako pred 20 rokmi, ale stavy hlucháňa tam výrazne klesli. To naznačuje, že samotný biotop nebude mať na to taký významný vplyv. My sami dávame na prvé miesto ako faktor jeho úbytku výskyt predátorov. Ich nárast je totiž za uplynulé roky evidentný," konštatoval.

Na prvom mieste medzi predátormi menoval premnoženú diviačiu zver, ale významnú úlohu tam zohrávajú aj krkavce, sovy dlhochvosté či sojky, ktoré konzumujú vajcia hlucháňov.

Podľa Bučka bolo ešte v 70. a 80. rokoch uplynulého storočia na Slovensku asi 4000 jedincov hlucháňa hôrneho, v súčasnosti jeho stavy evidujú na úrovni asi 1000 jedincov, pričom tento stav sa neustále znižuje.

"Sú oblasti, napríklad v Kremnických vrchoch, kde už dnes tohto vtáka vôbec neregistrujú," podotkol.