V stredu tento týždeň sledovali priaznivci aj odporci bývalého premiéra Roberta Fica tlačovku venovanú jeho najväčšiemu odporcovi Andrejovi Kiskovi, zatiaľ ešte prezidentovi našej drahej vlasti.

Robertovi snáď môžeme odpustiť aj trochu emotívne vyjadrenia, lebo v poslednom čase (mne sa to vidí, akoby to bolo neustále) na neho padá jeden balvan za druhým.  Faktom je, že balvany padajú aj na druhú stranu a aj keď sa nejedná priamo o prezidentské prešľapy (nie preto, že by neexistovali, je ich viac ako dosť) významom nie zanedbateľné. Nedávno sa Kiska ako tak "zbavil" kauzy okolo "podivne" získaného pozemku pod Tatrami, pri ktorom mu medzi časťou národa nadobro prischla  prezývka pozemkový podvodník. Časť odbornej verejnosti dokonca špekuluje, že existuje vážne podozrenie, že Kiska spáchal čin pozemkového podvodu ako člen organizovanej zločineckej skupiny, lebo faktom ostáva, že sa s páchateľmi podvodu dobre poznal. Pomohla účinná ľútosť z úst prezidenta, ktorá má zrejme vyššiu váhu ako účinná ľútosť obyčajného človeka.

Do toho príde správa, že NAKA stíha konateľa Kiskovej firmy KTAG. Uznajte, to už je aj pre umiernené slniečka trochu veľa. Chcelo by to senzáciu v goebelsovskom štýle, čo pre liberálny mainstream nie je problémom. Neomarxistické slniečka sa už dávno riadia kódexami, ktoré tesal do kameňa ich milovaný súdruh Lenin:

Slniečka všetkých krajín - spojte sa!

Denník La Repubblica patrí do aliancie západoeurópskych médií pod názvom LENA, v ktorej sú členmi aj ďalšie liberálne denníky, vrátane francúzskeho Figara či nemeckého Die Welt, ktorý vlastní Axel Springer. Zhodou okolností, ten istý Axel Springer vlastní aj aktuality.sk, kde pracoval Kuciak a ktoré od jeho smrti rozpútali nukleárnu vojnu proti Ficovi.

Novinári z Aktualít sa netaja väzbami na svojich "súdruhov" v Nemecku či Taliansku. Rovnako sa nimi netají ani Denník N či SME. A tak v Taliansku na 17.strane vyjde účelový článoček, ktorý má deň pred protestami na Slovensku vyvolať hnev proti Ficovi. V Taliansku tento článok nikoho nezaujíma, no na Slovensku je to politická bomba.

Všetky slniečka rátajú s tým, že nikto si článok v origináli neprečíta. Lebo ak by si prečítal, tak by sa dozvedel, že je zaznamenaný telefonický rozhovor medzi Ficom a Vadalom. Nič viac. Ale z tejto informácie vie maistream vykonštruovať politickú bombu. Ďalej sa v článku tiež píše, že Vadala si takto telefonoval s každou politickou špičkou v Slovenskej republike. Táto informácia však už nepresiakne, lebo by to oslabilo údernosť vyfabrikovanej mediálnej bomby. Čo keď vybuchla pred siedmimi rokmi, použiť sa dá stále.

Komédia pokračuje ďalej. Na dnešnej tlačovke expremiér Fico vyhlásil, že Talianski prokurátori potvrdili, že správa o telefonáte je mediálna kačica. A že ak by to aj bola pravda, tak by to médiám nedávali. Pochopiteľne, lebo sú to profesionáli.  A už je jasné, prečo tento telefonát, Kiska ani nespomínal. On už predsa vedel, že by narazil! Fico s úsmevom požiadal novinárov, aby sa mu ospravedlnili - to muselo bolieť!

Po zhliadnutí týchto dvoch tlačoviek, ktoré mi zobrali hodinu z môjho života, ktorú mi už nikto nevráti, môžem konštatovať jedno - z oboch som veľmi unavený podobne asi ako všetci, ktorí ich sledovali. Ale pre transparentnosť musím konštatovať, že Fico operoval faktami a Kiska výlučne len emóciami. Naozaj mu už ten Krpelan nemôže povedať, nech toľko nevzdychá?

Vzdychať mal, keď podpisoval ako konateľ daňové priznanie k DPH. Ani negramotný účtovník by takýto amatérsky pokus o vratku DPH vo výške 146.000€ nerobil takto. Máme uveriť tomu, že pán prezident, vtedy ešte len konateľ,  opäť nič netušil? Dnes sa pred celým národom opäť pasoval za oceňovaného  a skúseného podnikateľa. Taký vybíjaný biznisman predsa nekupuje z nevedomosti lukratívne pozemky za desatinové ceny, ani si výdavky za svoje politické kampane nedáva do účtovníctva svojich firiem. To robia len mimoriadne arogantní ľudia, ktorí sú si istí sami sebou. Škoda len, že nesídlia všetci na jednej chodbe s Kočnerom.

Naše médiá vychrlia do zajtra nepreberné množstvo článkov a budú rozoberať každé jedno slovo toho ktorého aktéra. Preto zamýšľanú analýzu ani nenapíšem, načo? Tým, ktorým je to jasné, netreba a tým, ktorí veria výlučne svojej pravde, alebo svojmu vymývačovi mozgov, tým, to aj tak nevysvetlím.

Mrzí ma hlavne jedna vec. Spoločnosť sa čím ďalej, tým viac polarizuje. Politika sa stala súčasťou rodinného života a rodinných hádok. A pritom oni sú len amatérski herci a my sme ich publikum. My sa nemôžeme zdvihnúť a odísť, lebo toto divadlo je naša krajina, ale môžeme vymeniť hercov a dokonca aj celé predstavenie.