Vlaňajšia vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej sa stala udalosťou, porovnateľnou so zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska v roku 1995. Domnieva sa bezpečnostný analytik a bývalý novinár Milan Žitný.

"Obidva prípady mali silný vplyv na spoločenskú atmosféru v krajine a prehĺbili nedôveru v politické elity. Jeden dôležitý moment je však treba spomenúť. Na rozdiel od roku 1995, kedy práca vyšetrovacích orgánov bola od začiatku marená z najvyšších poschodí politickej moci, vyšetrovaniu dvojnásobnej vraždy bola naopak od začiatku venovaná maximálna podpora vlády. Ak prirátame mimoriadne nasadenie orgánov činných v trestnom konaní, ktorým zrejme pomohli aj skúsenosti a technika zahraničných expertov, je zreteľne vidieť rozdiely medzi rokom 1995 a 2018. Za to si zaslúžia vyšetrovací tím i prokuratúra vysvedčenie s vyznamenaním aj preto, že rozptýlili v krátkom čase pochybnosti kuvičích hlasov, ktoré tvrdili, že tento desivý prípad nebude nikdy objasnený," vyjadril svoj názor pre TASR Žitný.

Ako ďalej zdôraznil, zostáva už len usvedčiť objednávateľa, pričom je zrejmé, že vyšetrovatelia sú blízko. "Doterajšie výsledky ukazujú, že za objednávkou vraždy nebola talianska mafia, ako sa na začiatku niektoré médiá snažili nahovoriť verejnosti, ani politické kruhy, ale kriminálne podsvetie či polopodsvetie. Druhá vec je, a to je treba zdôrazniť, že niektoré podozrivé osoby mali väzby nielen na vysoké miesta v justícii, ale i na politickú scénu, bez ohľadu na to, či išlo o prostredie vládnych politických strán alebo opozície," upozornil bezpečnostný analytik.



"Maslo na hlave majú potom takmer všetci, čo je znak, že na Slovensku stále prežívajú staré šablóny, zdedené z 90. rokov. Nedarí sa oddeliť a vyčistiť prostredie, v ktorom sú politika a podnikanie poznamenané nezákonnými praktikami, často prepojené klientelistickými väzbami, a niekedy s až kriminálnym pozadím. Je zároveň mať pritom na zreteli poučku - nevyliať s vaničkou aj dieťa - táto poznámka sa týka niektorých médií, ktoré v snahe zverejniť všetko, čo považujú za spoločensky závadné a nebezpečné, si osvojili suplovanie vyšetrovania i súdov zároveň, keď zverejňovali informácie z vyšetrovacieho spisu do takej miery, že ohrozovali výsledky a úspešnosť vyšetrovania," zdôraznil Žitný.

Podľa jeho názoru, v tomto smere je dôležité zachovať chladnú hlavu, emócie dať bokom a usilovať sa o rovnováhu medzi právom verejnosti na informácie a bodom, kde už má štát povinnosť zabezpečiť v zmysle Trestného poriadku spravodlivé, nezaujaté a férové postupovanie v trestnom konaní. "Len tak sa môže celá spoločnosť pohnúť smerom k zlepšeniu všeobecnej klímy v krajine, k lepším vzájomným vzťahom, k odbúravaniu vzájomnej nedôvery a v konečnom dôsledku k likvidácii tých podmienok, aké viedli k vražde novinára a jeho priateľky," zdôraznil.