Komentár Moritza Kocha: Trump sa úmyselne zameriava na neuralgický bod Nemecka
Americký prezident neútočí na nemecký automobilový priemysel náhodou, vie, že je to nemecký kľúčový priemysel.
Zostáva frustrácia, sklamania a pocit zmeškaných príležitosti. Po tri dni diskutovali predsedovia vlád, ministri a experti na konferencii v Mníchove, o rozpade liberálneho poriadku a vzostupu Číny k autoritárskemu systému ako alternatívy. Európa a Amerika by sa mohli dohodnúť na spoločnej západnej stratégiu k obrane svojich záujmov a hodnôt.
Ale na konci konferencie sa už rysovala realita: V multipolárnej súťaži o bohatstvo a sféry vplyvu zostáva Európa sama. Pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa sa USA necítia partnerom EÚ. Chápu sa navzájom ako konkurenti. Biely dom sa nespolieha na jednotu Západu, operuje sám.
Trumpová vláda sa pripravuje na eskaláciu transatlantického obchodného konfliktu s chabým odôvodnením, že dovoz automobilov by ohrozil národnú bezpečnosť. Nočná mora nemeckého automobilového priemyslu hrozí naplnením. Desiatky tisíc pracovných miest sú v nebezpečenstve, krehká ekonomika je ohrozená. Prečo? "Trump vás nenávidí," nemenovaný koaličný politik cituje amerického partnera, "nenávidí vás viac než Číňanov."
Trumpová Amerika nemá žiadny záujem o partnerstvo, dokonca ani v boji o moc s Čínou o politickú a technologickú nadvládu. Trumpová Amerika vyžaduje pokoru a nasledovanie. Na tomto pozadí možno povedať bez prílišného pátosu:
Európa stojí pred historickým rozhodnutím, buď sa stane štátom so silnou mocenskú politikou alebo sa stane hračkou v mocenskom boji druhých.
Americký stratég Robert Kagan, neokonzervatívec, priaznivec vojny v Iraku a americkej kampane proti "teroristickým štátom", popísal svoju krajinu v poslednej dobe ako
"darebácku superveľmoc, nečestnú superveľmoc, orientujúca sa výhradne na vlastné záujmy." Môžeme tvrdiť, že USA mali vždy svoje vlastné záujmy, ale ich dnešný záujem je definovaný inak ako predtým. Bližšie a šovinisticky. Pred záujmom o dlhodobú stabilitu dáva prednosť krátkodobým výhodám.
To sa prejavuje najmä v Nemecku, ktoré je vedúcou silou kontinentu. Pre Biely dom sa nehodí automobilový priemysel. Donald Trump pozná slabosť a zraniteľnosť Nemecka, vie, že je to kľúčový priemysel.
Kancelárka Angela Merkelová v Mníchove presadzovala multilateralizmus, možno to bola najlepšia reč jej mandátu. Odvážna, teraz musí čeliť Trumpovému odpornému protekcionizmu a pritom zaručiť jednotu Európy. To nebude ľahké, cla na automobily by zasiahli Nemecko oveľa viac než ostatné štáty EÚ.
Trump využíva tejto asymetrie. Na začiatku svojho prejavu Merkelová vykonala exkurziu do života priekopníka Alexandra von Humboldta, ktorý sa snažil porozumieť svetu ako celku: "Všetko je interakcia." Merkelová sa obáva stupňujúcej obchodnej vojny s Američanmi.
Donald Trump s niekoľkými poradcami hovoril niekoľkokrát o odchode z NATO. Doteraz ho dokázali odradiť, ale teraz v Bielom dome nie je vôbec nikto, kto by sa odvážil odporovať prezidentovi. Pre Trumpovú administratívu je logické využívať americkej záruky bezpečnosti pre Európu ako páky obchodu; jeho heslo "Amerika first" platí všade.
Ako môže Európa čeliť tomuto problému? Kancelárka je za zenitom svojej moci, jej koalícia je rozdelená a EÚ, ktorú sužuje brexit, má sama pochybnosti o sebe. A napriek tomu: Situácia nie je tak beznádejná, ako sa zdá. Trump je tiež oslabený, odpor voči jeho politike rastie. Väčšina Američanov nechce obchodnú vojnu s EÚ, väčšina kongresmanov to nechce.
Európa musí svoj odpor zosilniť, ak je to nutné, musí v obchodnej politike prejsť do protiútoku. Merkelová apelovala na bezpečnostnej konferencii na ochotu americkej vlády vyjednávať, konať, stretla sa s Trumpovou dcérou Ivankou a viceprezidentom Mikea Pence.
Ak rozhovory zlyhajú, čo sa môže stať, Európa nesmie podľahnúť pokušeniu rýchlejších ústupkov. Rozdelilo by to Európu, posilnilo by to Trumpa a dokonca predĺžilo obchodnú vojnu. Európa musí byť pripravená bojovať. Iba tak môže presadzovať svoje záujmy.