Komentár Martina Ondráša: Koho sa boja farmári a prečo je politika SNS cesta do pekla
19 | 02 | 2019 I Martin Ondráš

Dnes vidíme v priamom prenose, ako dokáže štát manipulovať. Svojho času predseda NR SR a stranícky šéf ministerky Matečnej odkázal farmárom, nech vytvoria platformu, so zástupcami ktorej sa bude dať rokovať. Stalo sa. Dnes sa podarilo zázračným spôsobom túto platformu zpochybniť a rozdeliť.


Časť farmárov sa vydala do Bratislavy, časť sa zľakla a ostala doma. Koho sa asi boja? No odpoveď je jednoduchá.


Ak tu máme 16 rokov pretrvávajúci problém so spôsobom rozdeľovania dotácií, do toho si pripočítajte také isté obdobie, v ktorom sa pácha trestná činnosť, vrátane tej násilnej, bez akéhokoľvek vyšetrovania, je to jasné. Čudoval by som sa, keby sa nebáli. Viete, ono je mimoriadne ťažké, ak podnikáte v agrosektore a nestojí za Vami nikto z „našich“ aby ste sa nebáli. Máte lízingy na stroje, máte pôžičky, máte zodpovednosť za zamestnancov. Nemôžete zo dňa na deň skončiť. Ak do toho pripočítate zodpovednosť za živé zvieratá, pochopíte, že moc vyskakovať nemôžete. Nebudete riskovať rozsiahle kontroly orgánov, ktoré spadajú pod ministerku Matečnú a určite nechcete zopakovať stav, do akého sa dostali napríklad reťazce. Hlavne tie, ktoré sú tŕňom v oku SNS. Veľmi jednoduchá šikana zo strany štátu spoločne s hrozbami negatívnej medializácie, za ktorú štát nič nikomu neplatí a do toho hrozba mimoriadne vysokých pokút, ktoré sú likvidačné pre veľké firmy, nie to pre hospodáriacich roľníkov, hovorí viac ako jasne.


Slovenský spotrebiteľ, teda občan, je dlhodobo cieľ premyslenej propagandy. Ak si len spočítate koľko je 2+2, musíte pochopiť akú hru tu hrá ministerstvo a vlastne celá SNS. Vždy, keď sa prevalí nejaký škandál na tomto ministerstve, vytiahne pani ministerka niečo, na čo sú spotrebitelia zvlášť citlivý. Dvojaká kvalita potravín je osvedčený ťah na národné cítenie. Vymyslieť definíciu druhotriedneho spotrebiteľa trvalo asi hodnú chvíľu, ale zaberá to absolútne. Kto by sa už len nenahneval, keby mu niekto tvrdil, že za svoje peniaze nakupuje tovar druhej, tretej či štvrtej kvalitatívnej skupiny. Až na to, že je to celé taká istá hlúposť ako tvrdenie, že naša potravina je kvalitnejšia, ako tá zahraničná. Vie niekto relevantne popísať aký je rozdiel medzi ošípanou, ktorá je dochovaná na Slovensku, samozrejme v súlade s bezpečnosťou a správnou výrobnou praxou, s primeranou veterinárnou starostlivosťou a tou druhou, dochovanou podľa tých istých podmienok v inej členskej krajie EÚ ? No žiadny. To isté platí o akejkoľvek komodite.


Ako by sme sa dívali na tvrdenie, napríklad Nemecka, ktoré by začalo tvrdiť, že automobily vyrobené na Slovensku sú menej kvalitné ako tie, vyrobené v Nemecku ? V tomto prípade by sme sa hnevali na Nemcov a pri zmienke o tejto myšlienke by sme si všetci ťukali na čelo. To isté robí ale celá odborná obec pri tvrdeniach o mimoriadnej kvalite našich výrobkoch. Ak sú vyrobené/dopestované podľa schválených štandardov, ak sú bezpečné, sú rovnako kvalitné, bez ohľadu na to, kde boli vyrobené či dopestované.


Nebezpečná selekcia sa už prejavila pri obchodníkoch. Všimnite si, že len tí zahraniční sú vraj tí zlí. Prečo? No lebo ovládajú v skutočnosti 80% celého trhu a to sa našej SNS moc nepáči. Zdravý rozum hovorí, ak chcem reálne ovplyvňovať trh, budem to robiť spoluprácou s väčšinou. Naše ministerstvo rokuje zásadne s menšinou, ktorá ovláda 20% trhu. Prečo? Lebo menšina nikdy nebude mať rozsiahle požiadavky na zlepšenie prostredia. Pre menšinu je extrémne zaujímavé pristúpiť na „spoluprácu“ výmenou za malé ústupky, čo ale vo finále pre spotrebiteľa nič neznamená. Naopak. Sme svedkami, v priamom prenose, raketového nárastu cien potravín. A ešte nie je koniec. A to isté opakuje, ako vždy, aj pri farmároch. Premiér tvrdí, že rokuje s niekým, kto obhospodaruje 95% celej výmery. Realita je však 15,7%, ktorú zastupovali zúčastnené strany. Nič viac. Presne tých 15,7% , ktorí stihnú vyčerpať 95% celej dotačnej schémy. A presne ten zbytok, čiže väčšina ostáva nespokojná. Že sa po boku ministerky Matečnej už pravidelne vyskytuje zástupca Babišovho impéria je viac na plač ako na smiech. Ak si uvedomíte, kto vlastní väčšinu pekárenskej výroby na Slovensku (Babiš) a do toho si pripočítate, ktorá komodita má v novom zákone najnižšiu splatnosť faktúr (pekárenský sortiment) a ktorá komodita bude prvá, pri vzniku cenovej regulácie (pekárenský sortiment), musí Vám byť jasné, koho zisk vlastne pani ministerka zákonom chráni. Opäť selekcia. A v priestore, v ktorom máme základné existenčné problémy je cielená selekcia jednoducho cesta do pekla.