Včera večer prežila nominantka SNS, ministerka školstva a dokonca aj vedy, výskumu a športu, Martina Lubyová, svoje odvolávanie. Tým sa nepriamo potvrdilo, že trhliny vo vládnej koalícii nie sú až také hlboké, v aké dúfala opozícia a mainstream.

Málokto si však spomenie na konkrétny a hlavný dôvod, prečo sa 43 poslancov rozhodlo dať zbohom tejto slovenskej a národnej ministerke. Ten najvypuklejší problém boli, ako skoro vždy, peniaze. Páni top politici, to vás v škôlke neučili, že sa treba podeliť? A ak sa nepodelíte, tak tu máte okamžite vyslovenie nedôvery.

Vráťme sa v čase do minulého mesiaca. Vtedy vyplávalo na povrch mútnych vôd parlamentu, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zverejnilo posudky na stimuly, cez ktoré prerozdelilo až 33 miliónov Eur rôznym subjektom.  To by nebolo nič čudné, ale pointa vtipu za 33 mega bola, že aj takým, ktoré sa podľa odborníkov ani vzdialene nevenujú vede a výskumu.



Dňa 15.1.2019 mal k tejto podivnej udalosti tlačovú besedu poslanec SaS Branislav Gröhling. Na nej okrem iného uviedol:

"Viaceré hodnotenia k stimulom za 33 miliónov eur pôsobia veľmi podozrivo, neodborne. A pri projekte za 1,3 milióna eur boli dva nezávislé posudky od dvoch rôznych ľudí od slova do slova odkopírované a iba preložené z češtiny do slovenčiny."

Ďalej upozornil na posudok, v ktorom podľa neho hodnotiteľ ani nepozná náklady projektu ani technológie, ale VERÍ, že tieto požiadavky sú primerané. Hodnotiteľ  podľa Gröhlinga vôbec nerozumie tomu, čo hodnotí, ale to mu nezabráni dať plný počet bodov. A samozrejme tiež vziať za svoj tzv. „posudok“ tučný honorár, o provízii sa ani neodvažujeme uvažovať.

Poslanec vtedy napadol ministerku Lubyovú, ktorá sa dušovala, že v systéme nevidí priestor na manipuláciu. Posudky podľa Gröhlingových dôkazov ukazujú na absolútne zlyhanie MŠSR. Tiež nezabudol pri tejto príležitosti pripomenúť verejnosti, že bývalý minister školstva Peter Plavčan (SNS) musel pre eurofondový škandál odísť z funkcie. Lubyovú v kresle ministerky nepovažuje za šťastné riešenie a zrejme ani nikoho, koho by v budúcnosti mohla nominovať SNS.



To, že Slovenská národná strana má v názve slovo slovenská a do konca aj národná, nemusí znamenať, že takou aj naozaj je. Nespočetné kauzy z minulosti, dávnej i nedávnej, nám dávajú nespochybniteľný príklad, že členovia tejto strany, uhniezdení na najvyšších postoch politickej pyramídy, sa nesprávajú v súlade s najlepším záujmom národa a krajiny. Tak potom prečo sa nájde vždy dostatočná skupina skalných voličov, ktorá pretlačí týchto milovníkov korýt do tak kľúčových sektorov ako sú obrana, alebo školstvo? To nám už naozaj nezáleží na bezpečnosti našej krajiny, alebo na zdravom vývoji mladej generácie?

Nie, nemá význam nadávať na sociálnych sieťach predsedovi parlamentu, alebo poslancom a ministrom. Oni sa tam sami nedostali, vyniesli ich tam hlasy voličov, ktorí boli natoľko dôverčiví, že im uverili.

Preto moja rada znie:

Netrieľajte na klaviristu, ak je klavír rozladený.

Inými slovami, ak sa nezmení myslenie voličskej základne, tak sa nezmení nič. Dúfať, že sa verbálnymi útokmi zmení konanie politikov, je ako veriť, že bude čoskoro na Slovensku všetkým dobre.