Každý vodič motorového vozidla ju pozná dôverne. Od istého času je výlučne oranžovej farby (červená asi moc dráždila) a na vrchu má religiózne nekorektný biely kríž. Málokto do nej nazrie v čase jej vymedzeného žitia. Po svojej papierovej smrti ona a jej sestry končia niekde v záhradách, chatách i domácnostiach a keď sa nám niečo stane, potom už nikoho nezaujíma, že obväz v nej obsiahnutý je niekoľko rokov po svojej pomyselnej expirácii.

Áno, je tu reč o lekárničkách. Ruku na srdce, len kvôli štatistike, koľkokrát ste ju použili v súvislosti s prevádzkou vášho motorového vozidla na verejných komunikáciách? Ja ani raz. A to jazdím od roku 1978. Tie dlhé roky sa mi rôzne lekárničky prehadzovali v kufroch áut, alebo pod sedadlami motoriek. Á propos motorky! Nikdy som nesedlal naháča, ani superšport, takže sa mi vždy podarilo ju niekde násilím "narvať". Ale viem od kamarátov motorkárov, ktorí sedlali tieto monštrá, že oni lekárničku ignorovali, lebo ju jednoducho nemali kde dať. A možno aj preto, lebo oni sami ju vôbec nepotrebovali. Ich dopravné nehody málokedy končili ošetrením, skôr sa vždy jednalo o následné darcovstvo orgánov.

 



 

Ale vývoj ide nezadržateľne dopredu. Výmeny lekárničiek, len preto, aby farmabiznis každé 4 roky pravidelne zarobil, budú minulosťou. Zákon dokonca nebude bazírovať na jej oranžovej farbe, ale demokraticky povolí aj iné odtiene. Kríž zrejme ostane, možno sa doplní všeeurópskym polmesiacom, aby sme boli korektní, ale pokrok je tu evidentne cítiť.