EÚ spustila komplexný Akčný plán proti dezinformáciám. Jeho účelom je podľa nedávnej tlačovej správy Európskej komisie zjavne "chrániť jej demokratický systém a verejné diskusie vzhľadom k nadchádzajúcim voľbám do Európskeho parlamentu v roku 2019, rovnako ako rade národných a miestnych volieb, ktoré sa budú konať v členských štátoch v roku 2020."

V júni 2018 sa v Európskej rade stretli čelní predstavitelia členských štátov EÚ a vyzvali Európsku komisiu, aby "... predložila do decembra 2018 akčný plán s konkrétnymi návrhmi na koordinovanú reakciu EÚ na problém dezinformácií ...". Komisia tento akčný plán zverejnila 5. decembra 2018.

Tento akčný plán sa zameriava na štyri oblasti:

1. Vylepšenie odhaľovania dezinformácií (Európska komisia na tento projekt vyčlenila 5 miliónov eur a vyzerá to, že očakáva, že členské štáty na neho prispejú aj na národnej úrovni).


2. Koordinovaná reakcia - únijná inštitúcia a členské štáty vytvoria Systém rýchleho varovania "s cieľom uľahčiť zdieľanie dát a hodnotenie dezinformačných kampaní". Systém rýchleho varovania bude zriadený do marca 2019 a bude "doplnený o ďalšie posilnenie príslušných zdrojov".


3. Online platformy a priemysel sú vyzývané k tomu, aby zabezpečili "transparentnosť politickej reklamy, zintenzívnili úsilie pri uzatváraní aktívnych falošných účtov a označovanie mimoľudskej interakcie (správy šírené automaticky botmi), spolupracovali s overovateľmi faktov a akademickými pracovníkmi pri odhaľovaní dezinformačných kampaní a overený obsah viac zviditeľnili a rozšírili "v súlade s predtým podpísaným Kódexom postupov proti dezinformáciám.


4. Zvyšovanie uvedomelosti občanov: Okrem "cielených kampaní na zvyšovanie povedomia" budú "únijné inštitúcie a členské štáty podporovať mediálnu gramotnosť prostredníctvom špecializovaných programov. Podpora bude poskytovaná národným multidisciplinárnym tímom nezávislých overovateľov a výskumných pracovníkov, ktorí budú odhaľovať dezinformačné kampane na sociálnych sieťach." V roku 2018 občania už zrazu nie sú "mediálne gramotní" a potrebujú, aby im niekto iný povedal, ako majú myslieť a čo si majú myslieť.

Ako je uvedené vyššie, akčný plán sa kľúčovým spôsobom opiera o skôr zavedený Kódex postupov proti dezinformáciám.Ten online giganti - Facebook, Google, Twitter a Mozilla - podpísali v októbri 2018. Kódex postupov je nevyhnutný, pretože podľa komisára EÚ pre bezpečnostnú úniu sira Juliana Kinga:

"Používanie on-line fake news a dezinformácií ako zbraní predstavuje pre našu spoločnosť vážnu bezpečnostnú hrozbu. Podvracanie dôveryhodných kanálov a ich užívanie k  šíreniu škodlivého a spoločnosť rozdeľujúceho obsahu vyžaduje jasnú odozvu na základe zvýšenej transparentnosti, vysledovateľnosti a zodpovednosti. Internetové platformy musia hrať dôležitú úlohu v boji proti zneužívaniu ich infraštruktúry nepriateľskými aktérmi a pri udržiavaní ich užívateľov a spoločnosti v bezpečí. "

V septembri uviedla komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabriel o kódexe nasledujúce:

"Je to prvýkrát, kedy sa priemysel dohodol na rade samoregulačných štandardov pre boj proti dezinformáciám na celom svete, a to na dobrovoľnej báze. Priemysel sa zaviazal k širokému spektru podujatí, od transparentnosti politickej reklamy po uzatváranie falošných účtov a odstrihnutie šíriteľov dezinformácií od finančných prostriedkov , čo vítame. Tieto opatrenia by mali prispieť k rýchlemu a merateľnému zníženiu počtu online dezinformácií. a preto bude komisia venovať zvláštnu pozornosť ich efektívnu realizáciu. "

"Kódex postupov by mal prispieť k priehľadnej, spravodlivej a dôveryhodnej on-line kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu na jar roku 2019, pri plnom rešpektovaní základných európskych princípov slobody prejavu, slobody tlače a plurality názorov."

Podľa Andrusa Ansipa, podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za Digitálny jednotný trh, sú Kódex postupov a Akčný plán proti dezinformáciám zamerané na "ochranu našich demokracií pred dezinformáciami. Videli sme pokusy zasahovať do volieb a referend, pričom dôkazy ukazujú na Rusko ako primárny zdroj týchto kampaní. "

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogherini vyhlásila: "Je našou povinnosťou chrániť tento priestor a neumožniť nikomu šíriť dezinformácie, ktoré rozdúchavajú nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti a nedôveru v demokraciu."

Znie to vznešene: EÚ chce chrániť občanov pred "fake news" a zásahy do národných a únijných demokratických procesov zahraničnými mocnosťami ako je Rusko.

Problém spočíva v tom, že táto údajne vznešená iniciatíva pochádza od organizácie, ktorá v Európe už niekoľko rokov vykonáva cenzúru slobody slova. A preto je ťažké veriť tomu, že skutočný zámer je rovnaký ako ten deklarovaný. Je to koniec koncov tá istá Európska komisia, ktorá sa v máji 2016 dohodla so spoločnosťami Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft na "Kódexe správania v boji proti on-line šíreniu nenávistných prejavov" (Google+ a Instagram sa ku Kódexu pripojili v januári 2018).

Kódex zaväzuje spoločnosti, prevádzkujúce sociálne siete, aby do 24 hodín preskúmali a odstránili "ilegálne prejavy nenávisti". podľa kódexu na musia spoločnosti po prijatí žiadosti o odstránenie obsahu "posúdiť žiadosť v súlade s ich pravidlami a všeobecnými zásadami a prípadne s vnútroštátnymi právnymi predpismi o boji proti rasizme a xenofóbii ..." Inými slovami, spoločnosti, prevádzkujúce sociálne siete, konajú dobrovoľne ako cenzori na žiadosť Európskej únie.

Okrem kódexu EÚ organizovala niekoľko ďalších iniciatív zameraných na posilnenie cenzúry. Nedávno napríklad EÚ vyzvala na predloženie návrhov ako "sledovať, predchádzať a potláčať on-line prejavy nenávisti". Sponzoruje tiež projekty, ktoré "vedú" novinárov k tomu, čo písať: EÚ v rámci únijného programu práv, rovnosti a občianstvo (REC) financuje vydávanie príručky s pokynmi pre novinárov o tom, ako písať o migrantoch a migrácii. Tieto pokyny sú súčasťou projektu RESPECT WORDS, ktorý je financovaný tiež EÚ a ktorého cieľom je "podpora kvality podávania správ o migrantoch a etnických a náboženských menšinách ako nevyhnutného nástroja v boji proti nenávisti". Pokyny k príručke okrem iného uvádzajú, čo by mali novinári robiť:

"Dávajte pozor na to, aby ste ešte viac nestigmatizovali pojmy ako 'moslim' a 'islam' ich spájaním s určitými činmi ... Nedovoľte, aby tvrdenia extrémistov o tom, že konajú 'v mene islamu', zostalo nespochybnené. Zdôraznite ... rozmanitosť moslimských komunít ... kde je nutné a mediálne zaujímavé upozorniť na nenávistné komentáre proti moslimom, tam túto informáciu sprostredkujte. Spochybnite akékoľvek chybné premisy, o ktoré sa takéto komentáre opierajú. "

Inými slovami, pokyny žiadajú novinárov, aby dezinformovali verejnosť. Ako by teda mal človek logicky reagovať na celý "Akčný plán proti dezinformáciám", ktorý sponzoruje EÚ?

Napokon, je to tá istá Európska komisia, ktorá nedávno vyjadrila nesúhlas s odstúpením Rakúska od "Globálneho paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii".Pakt požaduje, aby médiá, ktoré nepodporujú migračnú agendu OSN, stratili oprávnenie k príjmu verejných finančných prostriedkov. Ako je to teda s tým "plným rešpektovaním základných európskych princípov slobody prejavu, slobodnej tlače a plurality názorov"?

 

Čo môže Európa očakávať teraz, keď bol tento nový Akčný plán proti dezinformáciám už predstavený? - Ešte viac cenzúry.