Komentár Jany TELEKI: Právna pomoc alebo právna pomsta? Prečo musí byť exekučná amnestia absolútna
17 | 02 | 2019 I Jana TELEKI
Právna pomoc alebo právna pomsta?
Od odstúpenia ministerky spravodlivosti Lucii Žitňanskej sa akosi prestalo hovoriť o exekučnej amnestii. Minister Gábor Gál niekoľkokrát oznámil, že príprava novely exekučného poriadku je pred záverom a exekučná amnestia je na spadnutie. Informácie, ktoré ventilovali, ale naznačujú, že pripravujú ďalší nezmysel podobný osobným bankrotom.
Exekučný poriadok totiž hovorí, že ak sa exekúcia v nejakej veci zastaví, nie je možné vo výkone rozhodnutia znova konať, čiže sa jedná o úpravu lex specialis, ktorá by muselo ministerstvo riešiť celkovou úpravou exekučného poriadku.
Čo však s prekážkou res iudicata (prekážky rozhodnutej veci), tak ako to upravuje lex generalis civilný súdny poriadok?
Exekučné konanie začína na základe návrhu a vydania poverenia na civilnom súde a preto podať znovu návrh v tej istej už ukončenej veci nie je možné !
Rozhodlo sa vari ministerstvo upravovať aj fundamentálnu dogmu nášho právneho systému , alebo je to len povrchnosť?
Minister Gál sa pravdepodobne nevie vymaniť z konceptu nastaveného ministerkou Žitňanskou, nakoľko sa jedná o podobný nedorobok, akými sú nové formulácie § 61k a § 61n exekučného poriadku, ktoré rozdeľujú kedy sa zastavuje exekúcia súdom a kedy exekútorom.
Podľa písmena c) a d) §61n totiž exekútor “upovedomením exekúciu zastaví ak od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. V prípade právnických osôb (písm. c) je to doba tri roky a v prípade fyzických osôb (písm. d) päť rokov. V rade prípadov, kde nie je zistený majetok alebo sa za uvedenú dobu nič neexekvovalo je to jasné a exekútor má obligatórnu povinnosť konať tak, že exekúciu zastaví. V prípadoch, keď je exekútor zapísaný napríklad na liste vlastníctva ako pätnásty oprávnený v poradí, musí vyhodnotiť, či vôbec v rozvrhovom konaní po dražbe majetku dlžníka dostane aspoň časť exekvovanej sumy. Má ale formálne alibi na to, aby exekúciu naťahoval a nezastavil.
Pri exekúcii majetku kde je viac veriteľov vydá súd takzvané rozvrhové uznesenie, kde zohľadní aj prednostné pohľadávky štátu a poisťovní a tak často pre exekútora, ktorý vymáha nárok z civilného rozhodnutia súdu je výsledok formálny, ale v praxi nereálny. Pri exekúciách trvajúcich viac ako päť rokov je obvyklé, že veľkú časť exekúcii tvoria pohľadávky staré 10 a viac rokov. V prípade pohľadávok sociálnej poisťovne v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni sú pohľadávky nevymožiteľné po 10 rokoch. Obdobná úprava je aj pri zdravotných poisťovniach a pohľadávkach na daniach. Keďže procesná podmienka na zastavenie exekúcie sa novelou znížila na päť rokov exekútor nemusí vôbec čakať 10 a viac rokov. Avšak podmienka, či sa podarí exekútorovi zistiť majetok alebo príjmy nie je logicky ani vecne totožná s tým, či sa zo zisteného majetku alebo príjmov podarí niečo vymôcť. Predmetom exekučnej amnestie by mala byť taká všeobecná novela, ktorá jednoducho teoretické úvahy a predpoklad, čo by exekútor mohol urobiť po uplynutí 5-ich rokov jednoducho vynechá. Prioritné postavenie exekútora pri výkone núteného rozhodnutia je tak zásadné, že ak do tejto doby sa mu nič nepodarí na základe svojich kompetencií urobiť, tak iba pre neschopnosť, nezabezpečil pohľadávku promptne a odborne alebo ako sa hovorí kde nič nie je, tam ani čert neberie.
Je už teraz jasné, že formulovanie podmienok exekučnej amnestie naráža práve na stanovenie hranice jednoznačnosti a absolútnosti, bez možnosti vnášať subjektívne podmienky tak, ako to je v spomenutých bodoch exekučného poriadku. Exekučná amnestia by mala byť jednoznačná, mimo rozhodovacie podmienky exekútora alebo súdu a zároveň riešiť, ktoré exekúcie sa zastavujú a ktoré nie . Logicky by sa zdalo, že treba nechať dobehnúť exekúcie, ktoré sú v štádiu vyhlásenia termínu dražby na majetok povinného, avšak to by odporovalo myšlienke termínu 5 rokov, pokiaľ by sa mala exekúcia vykonať napríklad po 12-15 rokoch ničnerobenia. Preto podmienka musí byť jednoznačná a musí mať zastavujúce účinky na všetky exekúcie bez rozdielu na to v akom štádiu sa nachádzajú.
Popri humbugu s exekučnou amnestiou sa zabudlo na to ako sa štát priživuje na každom jednom dlžníkovi. Každý exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, z každej exekvovanej sumy si štát zoberie svojich 20% na DPH a exekútor k tomu vyúčtuje svoje náklady, odmeny a všetky úroky pre oprávneného. Nemilosrdne a nelogicky.
Prečo si štát ukrajuje z každej odmeny pätinu?
Malo by dôjsť k zrušeniu tejto položky, a postačiť ak exekútor zaplatí daň zo svojich príjmov. Štát sa správa ako nemorálny parazit, pretože berie odmenu z majetku postihnutého. Z tohto dôvodu exekučná amnestia by sa mala týkať aj správania a solidárnosti štátu a mala by riešiť povinnosť exekútorov v súvislosti s DPH aj v samotnom exekučnom poriadku .
Rezort spravodlivosti si vylepšuje svoju povesť úspešnosti aj u osobných bankrotov, konkurzov na majetok fyzických osôb a robí si zásluhy na hrobe takmer pochovaného.
Aká je pravda?
Ministerstvo spravodlivosti vymedzilo, že návrh na konkurz fyzických osôb - ľudovo nazývaný osobný bankrot - môžu fyzické osoby podávať iba prostredníctvom zriadených Centier právnej pomoci.
Kontroluje na ministerstve niekto vôbec ako táto zázračná inštitúcia funguje?
Cieľom osobného bankrotu je dosiahnuť stav nedotknuteľnosti úpadcu ustanovením správcu na majetok úpadcu, jeho oddlženie, čím dosiahne vyrovnanie až po bod bankrotu, alebo dosiahne splátkový kalendár úpadcu. V prípade ustanovenia správcu, po preverení majetku môže správca oznámiť súdu, že neexistuje majetok postačujúci na konanie a súd vyhlási bankrot. Vo chvíli ustanovenia správcu a vyhlásenia konkurzu má rozhodnutie okamžité odkladné účinky na všetky bežiace exekúcie voči úpadcovi, exekúcie sa zastavujú.
Ako sa ale k tomu ten úpadca dostane? Nuž veľmi ťažko.
Na webových stránkach Centra právnej pomoci nájdete telefónne číslo, obsluhované automatom. Šikovnejší človek si stiahne celú brožúrku, kde nájde detailnejšie informácie a telefónne číslo čo ako tak funguje. Ak sa mu podarí dovolať, dostane informáciu, že Centrum právnej pomoci ako jediný oprávnený môže ho zastupovať. Musí absolvovať konzultáciu, školenie, získať tlačivá, na základe ktorých si podá žiadosť na právnu pomoc a pôžičku pre správcu vo výške 500,- eur, ktorú bude splácať tri roky. Termín na konzultáciu dostane pri troche šťastia o šesť mesiacov, bežne o sedem. Ak pripočítame lehoty na vyplnenie a podanie návrhu, žiadosti na schválenie pôžičky, na kontrolu podania, na ktoré si tiež musí úpadca objednať termín uplynie osem až deväť mesiacov. Bez istoty a záruk, že súd medzitým môže konať promptne a konečne bude úpadcom v chránenom režime pred exekúciami, ktoré mu nedovolia mať ani normálny bežný účet.
Výsledkom zbytočnej koncentrácie bežných úkonov na CPP kvôli pôžičke 500 eur je preťaženia Centier právnej pomoci. Minimálne v prípadoch, že úpadca dokáže zložiť súdu 500 eur na trovy správcu konkurznej podstaty, mal by mať právo osobne alebo v zastúpení advokáta podať návrh na súd priamo, pretože doterajším spôsobom je právo garantované Ústavou SR obmedzené na kapacity Centier právnej pomoci.
Cieľom a účelom osobného bankrotu by malo byť vyriešenie životnej situácie mnohých dlžníkov. Stráca to ale svoj zmysel pri takýchto prieťahoch, hoci stačí v zákone o konkurze uviesť, že úpadcu môže( ale nemusí) zastupovať Centrum právnej pomoci alebo advokát pri podaní návrhu a kompetenciu CPP vymedziť len na prípady, keď návrh na osobný bankrot je dôvodný, ale úpadcovi treba pomôcť splatiť preddavok 500 eur na trovy správu.
Jednoznačnosť, prípadne obmedzenie priestoru pre osobné iniciatívy a rozhodovacie kompetencie, či už v exekučnom poriadku alebo v zákone o konkurze môžu podstatne zjednodušiť a zefektívniť mechanizmus na odstránenie stavu, ktorý traumatizuje veľkú časť občanov a zaťažuje súdy miliónmi nevymožiteľných exekúcii a zúfalých úpadcov čakajúcich na osobný bankrot.
Od odstúpenia ministerky spravodlivosti Lucii Žitňanskej sa akosi prestalo hovoriť o exekučnej amnestii. Minister Gábor Gál niekoľkokrát oznámil, že príprava novely exekučného poriadku je pred záverom a exekučná amnestia je na spadnutie. Informácie, ktoré ventilovali, ale naznačujú, že pripravujú ďalší nezmysel podobný osobným bankrotom.
Ak sa amnestiou majú zrušiť exekúcie tak, že oprávnený bude mať právo znovu podať návrh na nový výkon rozhodnutia,amnestia stráca zmysel.
Exekučný poriadok totiž hovorí, že ak sa exekúcia v nejakej veci zastaví, nie je možné vo výkone rozhodnutia znova konať, čiže sa jedná o úpravu lex specialis, ktorá by muselo ministerstvo riešiť celkovou úpravou exekučného poriadku.
Čo však s prekážkou res iudicata (prekážky rozhodnutej veci), tak ako to upravuje lex generalis civilný súdny poriadok?
Exekučné konanie začína na základe návrhu a vydania poverenia na civilnom súde a preto podať znovu návrh v tej istej už ukončenej veci nie je možné !
Rozhodlo sa vari ministerstvo upravovať aj fundamentálnu dogmu nášho právneho systému , alebo je to len povrchnosť?
Minister Gál sa pravdepodobne nevie vymaniť z konceptu nastaveného ministerkou Žitňanskou, nakoľko sa jedná o podobný nedorobok, akými sú nové formulácie § 61k a § 61n exekučného poriadku, ktoré rozdeľujú kedy sa zastavuje exekúcia súdom a kedy exekútorom.
Podľa písmena c) a d) §61n totiž exekútor “upovedomením exekúciu zastaví ak od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. V prípade právnických osôb (písm. c) je to doba tri roky a v prípade fyzických osôb (písm. d) päť rokov. V rade prípadov, kde nie je zistený majetok alebo sa za uvedenú dobu nič neexekvovalo je to jasné a exekútor má obligatórnu povinnosť konať tak, že exekúciu zastaví. V prípadoch, keď je exekútor zapísaný napríklad na liste vlastníctva ako pätnásty oprávnený v poradí, musí vyhodnotiť, či vôbec v rozvrhovom konaní po dražbe majetku dlžníka dostane aspoň časť exekvovanej sumy. Má ale formálne alibi na to, aby exekúciu naťahoval a nezastavil.
Oddelení veritelia s prednostným právom
Pri exekúcii majetku kde je viac veriteľov vydá súd takzvané rozvrhové uznesenie, kde zohľadní aj prednostné pohľadávky štátu a poisťovní a tak často pre exekútora, ktorý vymáha nárok z civilného rozhodnutia súdu je výsledok formálny, ale v praxi nereálny. Pri exekúciách trvajúcich viac ako päť rokov je obvyklé, že veľkú časť exekúcii tvoria pohľadávky staré 10 a viac rokov. V prípade pohľadávok sociálnej poisťovne v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni sú pohľadávky nevymožiteľné po 10 rokoch. Obdobná úprava je aj pri zdravotných poisťovniach a pohľadávkach na daniach. Keďže procesná podmienka na zastavenie exekúcie sa novelou znížila na päť rokov exekútor nemusí vôbec čakať 10 a viac rokov. Avšak podmienka, či sa podarí exekútorovi zistiť majetok alebo príjmy nie je logicky ani vecne totožná s tým, či sa zo zisteného majetku alebo príjmov podarí niečo vymôcť. Predmetom exekučnej amnestie by mala byť taká všeobecná novela, ktorá jednoducho teoretické úvahy a predpoklad, čo by exekútor mohol urobiť po uplynutí 5-ich rokov jednoducho vynechá. Prioritné postavenie exekútora pri výkone núteného rozhodnutia je tak zásadné, že ak do tejto doby sa mu nič nepodarí na základe svojich kompetencií urobiť, tak iba pre neschopnosť, nezabezpečil pohľadávku promptne a odborne alebo ako sa hovorí kde nič nie je, tam ani čert neberie.
Exekučná amnestia musí byť absolútna
Je už teraz jasné, že formulovanie podmienok exekučnej amnestie naráža práve na stanovenie hranice jednoznačnosti a absolútnosti, bez možnosti vnášať subjektívne podmienky tak, ako to je v spomenutých bodoch exekučného poriadku. Exekučná amnestia by mala byť jednoznačná, mimo rozhodovacie podmienky exekútora alebo súdu a zároveň riešiť, ktoré exekúcie sa zastavujú a ktoré nie . Logicky by sa zdalo, že treba nechať dobehnúť exekúcie, ktoré sú v štádiu vyhlásenia termínu dražby na majetok povinného, avšak to by odporovalo myšlienke termínu 5 rokov, pokiaľ by sa mala exekúcia vykonať napríklad po 12-15 rokoch ničnerobenia. Preto podmienka musí byť jednoznačná a musí mať zastavujúce účinky na všetky exekúcie bez rozdielu na to v akom štádiu sa nachádzajú.
Popri humbugu s exekučnou amnestiou sa zabudlo na to ako sa štát priživuje na každom jednom dlžníkovi. Každý exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, z každej exekvovanej sumy si štát zoberie svojich 20% na DPH a exekútor k tomu vyúčtuje svoje náklady, odmeny a všetky úroky pre oprávneného. Nemilosrdne a nelogicky.
Prečo si štát ukrajuje z každej odmeny pätinu?
Malo by dôjsť k zrušeniu tejto položky, a postačiť ak exekútor zaplatí daň zo svojich príjmov. Štát sa správa ako nemorálny parazit, pretože berie odmenu z majetku postihnutého. Z tohto dôvodu exekučná amnestia by sa mala týkať aj správania a solidárnosti štátu a mala by riešiť povinnosť exekútorov v súvislosti s DPH aj v samotnom exekučnom poriadku .
Osobný bankrot ako všeobecná exekúcia
Rezort spravodlivosti si vylepšuje svoju povesť úspešnosti aj u osobných bankrotov, konkurzov na majetok fyzických osôb a robí si zásluhy na hrobe takmer pochovaného.
Aká je pravda?
Ministerstvo spravodlivosti vymedzilo, že návrh na konkurz fyzických osôb - ľudovo nazývaný osobný bankrot - môžu fyzické osoby podávať iba prostredníctvom zriadených Centier právnej pomoci.
Kontroluje na ministerstve niekto vôbec ako táto zázračná inštitúcia funguje?
Cieľom osobného bankrotu je dosiahnuť stav nedotknuteľnosti úpadcu ustanovením správcu na majetok úpadcu, jeho oddlženie, čím dosiahne vyrovnanie až po bod bankrotu, alebo dosiahne splátkový kalendár úpadcu. V prípade ustanovenia správcu, po preverení majetku môže správca oznámiť súdu, že neexistuje majetok postačujúci na konanie a súd vyhlási bankrot. Vo chvíli ustanovenia správcu a vyhlásenia konkurzu má rozhodnutie okamžité odkladné účinky na všetky bežiace exekúcie voči úpadcovi, exekúcie sa zastavujú.
Ako sa ale k tomu ten úpadca dostane? Nuž veľmi ťažko.
Na webových stránkach Centra právnej pomoci nájdete telefónne číslo, obsluhované automatom. Šikovnejší človek si stiahne celú brožúrku, kde nájde detailnejšie informácie a telefónne číslo čo ako tak funguje. Ak sa mu podarí dovolať, dostane informáciu, že Centrum právnej pomoci ako jediný oprávnený môže ho zastupovať. Musí absolvovať konzultáciu, školenie, získať tlačivá, na základe ktorých si podá žiadosť na právnu pomoc a pôžičku pre správcu vo výške 500,- eur, ktorú bude splácať tri roky. Termín na konzultáciu dostane pri troche šťastia o šesť mesiacov, bežne o sedem. Ak pripočítame lehoty na vyplnenie a podanie návrhu, žiadosti na schválenie pôžičky, na kontrolu podania, na ktoré si tiež musí úpadca objednať termín uplynie osem až deväť mesiacov. Bez istoty a záruk, že súd medzitým môže konať promptne a konečne bude úpadcom v chránenom režime pred exekúciami, ktoré mu nedovolia mať ani normálny bežný účet.
Úspech, o ktorom ministerstvo básni je jeden veľký prepad a neschopnosť
Výsledkom zbytočnej koncentrácie bežných úkonov na CPP kvôli pôžičke 500 eur je preťaženia Centier právnej pomoci. Minimálne v prípadoch, že úpadca dokáže zložiť súdu 500 eur na trovy správcu konkurznej podstaty, mal by mať právo osobne alebo v zastúpení advokáta podať návrh na súd priamo, pretože doterajším spôsobom je právo garantované Ústavou SR obmedzené na kapacity Centier právnej pomoci.
Cieľom a účelom osobného bankrotu by malo byť vyriešenie životnej situácie mnohých dlžníkov. Stráca to ale svoj zmysel pri takýchto prieťahoch, hoci stačí v zákone o konkurze uviesť, že úpadcu môže( ale nemusí) zastupovať Centrum právnej pomoci alebo advokát pri podaní návrhu a kompetenciu CPP vymedziť len na prípady, keď návrh na osobný bankrot je dôvodný, ale úpadcovi treba pomôcť splatiť preddavok 500 eur na trovy správu.
Jednoznačnosť, prípadne obmedzenie priestoru pre osobné iniciatívy a rozhodovacie kompetencie, či už v exekučnom poriadku alebo v zákone o konkurze môžu podstatne zjednodušiť a zefektívniť mechanizmus na odstránenie stavu, ktorý traumatizuje veľkú časť občanov a zaťažuje súdy miliónmi nevymožiteľných exekúcii a zúfalých úpadcov čakajúcich na osobný bankrot.
Zdieľať tento článok