Narodený na sviatok lásky a zaľúbených - Miroslav Zikmund uzrel svetlo sveta 14. februára „léta Páňe“ 1919 v Plzni. Jeho otec kde bol strojvodcom a matka v domácnosti. Práve od nej sa malý Miroslav učil systematickosti a trpezlivosti, ktoré ho neskôr sprevádzali celým jeho profesionálnym životom.

Od malička túžil cestovať, prvé cestovateľské dobrodružstvo zažil ako šesťnásťročný keď so svojim bratom cestovali vlakom do Podkarpatskej Rusi, ktorá bola v tom čase časťou ČSR. Vyštudoval Obchodní školu v Prahe a tu sa zoznámil s Jiřím Hanzelkom, s ktorým mal podobné sny a plány, ktoré násilne prerušila 2. svetová vojna.

Roku 1946 dokončil štúdiá a spolu s  Hanzelkom začali pracovať v TATRE. To už mali premyslenú svoju životnú cestu okolo sveta a boli aj náležite na ňu pripravení. Miroslav ovládal päť jazykov angličtinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu a latinu. Neskôr sa začal učiť taliansky, holandsky a španielsky a súkromne arabčinu a sýrsky dialekt. Problémom bolo získať vozidlo, lebo vedenie spoločnosti TATRA sa na dvoch mladíkov pozeralo dosť s dešpektom. Nakoniec zlomili dešpekt vedenia TATRY prísľubom, že budú robiť v zahraničí reklamu. Na jar 22.4 1947 vyrazili s najnovším modelom T 87. Vtedy ale netušili, že sa z ich cesty okolo sveta stane len cesta po Afrike a Latinskej Amerike.

Boli prví, ktorí prešli naprieč Afrikou a priviezli československú vlajku na vrchol Kilimandžára. V tej dobe dokonca premýšľali o emigrácii, ale nakoniec sa domov predsa vrátili a následne pokračoval ich sen po trase: Atlantik - Argentína - Paraguaj – Brazília - Uruguaj - Argentína - Bolívia – Ekvádor - Kolumbia - Panama - Kostarika - Nikaragua - Salvador - Guatemala - Mexiko - USA - Praha. Dňa 1.11.1950 ich doma vítali davy obdivovateľov. Ďalšia cesta týchto dobrodruhov doviedla do Ázie a Oceánie. Z ich ciest sa im podarilo priviezť obrovské množstvo fotografického a filmového materiálu, ktorý bol podkladom pre vznik mnohých kníh, novinových, rozhlasových aj filmových reportáží. Súbežne vznikli aj štyri celovečerné dokumentárne filmy.

Zikmund a Hanzelka sa v roku 1968 postavili na stranu reforiem v Československu a na dlhých 20 rokov sa z politických príčin verejne odmlčali a nemohli publikovať. Miroslava vylúčili z Klubu spisovateľov. V roku 1977 podpísal Hanzelka Chartu 77. K mnohoročnej odmlke im pravdepodobne pomohla aj ich správa kriticky popisujúca hospodársky a sociálny stav na vtedajšom sovietskom území na východ od Uralu. Správa bola napísaná v roku 1964 na základe ich cesty po Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Vzhľadom na obsah a informácie o sovietskom hospodárstve bola vyhlásená za prísne tajnú a uverejnená až v roku 1990.

Keďže Miroslavovi nebolo umožnené cestovať, preto sa obrátil do svojej minulosti. Podrobne prebádal svoj rodokmeň, dostal sa až do roku 1629.

Vyslobodenie pre oboch cestovateľov znamenala až Nežná revolúcia. Spoločne s Jirkom navštívili Rusko a vyprodukovali osemdielny seriál. Roku 1992 a 1994 si Miroslav splnil ďalší sen a navštívil Austráliu a Nový Zéland a natočil pútavý desaťdielny seriál plný reportáží a zážitkov.

Československý spisovateľ, publicista a fotograf Miroslav Zikmund sa dnes, vo štvrtok 14. februára dožíva 100 rokov. Naša redakcia sa pripája ku všetkým gratulantom a praje oslávencovi ešte mnoho plodných rokov!