Posledné legislatívne perličky z dielne ministerky Matečnej (zákon o neprimeraných podmienkach) ma skutočne prinútili sa zamyslieť nad tým, kde sa berie toľko excelentných nápadov ako tomu nášmu, nefunkčmému, systému ešte pomôcť do hrobu. Ak si nadefinujeme skutočnosti, ktoré reálne vplývajú na stav nášho agrosektoru, pochopiť musí každý, že ani obchodník a ani zákazník za tento stav nemôže.
Za pozitívne musím hodnotiť stanovisko SPPK a hlavne jej šéfa pána Macha, ktorý v diskusnej relácii priznal, že sa tu 16 rokov rozkrádajú EÚ fondy, ktoré boli určené na rozvoj poľnohospodárov a potravinárov. Za to ale môže spotrebiteľ ?
No ak si odmyslíme, že všetci fiktívni poberatelia dotácií na letiská, vybetónované plochy a zastavané nádvoria sú tiež spotrebiteľ, tak odpoveď musí byť nie. Ak ideme niekoho obviňovať, že v susednom Poľsku sa 16 rokov cielene lejú peniaze z EÚ fondov do agrosektoru a dosiahli 15% podiel na HDP, mali by sme začať asi od seba. Ak ideme plakať, že podiel našich potravín na pultoch je 40% a celú prvovýrobu vyvezieme a hotové výrobky musíme dovážať, plačeme na nesprávnom hrobe. Pozitívne obchodné saldo v agrosektore vo výške + 7 mld Eur, ako je to u severného suseda, je nedosiahnuteľný sen. No podľa nášho modelu určite.
V systéme, kde sa zakázal voľný trh, obmedzujú sa zmluvne slobody, hrozia likvidačné pokuty a vedie sa mediálna vojna, moc priestoru na gentlemantskú dohodu skutočne nie je. Mňa privádza do eufórie, ak niekto najskôr obviní obchodníkov z toho, že sú vykorisťovatelia svojich dodávateľov, potom že vraj vyvážajú zisky, potom že aj tie zisky sú viac menej neprimerané, neskôr vadí, že si platia reklamu, potom ako trest za to, že podnikajú aj s potravinami tak dostanú mimoriadnu daň a najnovšia perlička je rozsiahly zásah do slobody podnikania, prikázaný sortiment a nedovolená štátna pomoc, sa potom s úsmevom obráti na obchodníkov a prevoláva „poďme spoločne diskutovať a hladajme spoločne cesty“.
Videli ste niekedy film „Krstný otec“? Tiež bol o ponuke, ktorá sa nedá odmietnuť. Ani táto skvelá ponuka ministerstva sa skutočne odmietnuť nedá. Závoj ochrancu spotrebiteľa úplne stratil lesk a pani ministerka sa prejavila v plnej kráse. Uznávam, regulácia a štátna ochrana je vždy nutná, ak sa jedná o slabšieho a niekoho, kto si nedokáže svoje práva účinne brániť. Chránime napríklad pekárov, lebo vraj musia dodávať pod výrobnú cenu. No tak počítajte so mnou. Farmár dopestuje pšenicu a predá ju agro nákupu. Predpokladám, že s nejakým ziskom. Agro nákup ju očistí, vysuší a preskladní. Predpokladám, že to nerobí zadarmo, jedine , že by bol majiteľ skutočný národovec. Potom to obilie putuje do mlynov, kde sa zomelie a zabalí. Ak by to bolo tak stratové, asi by nedokázali zaplatiť ani faktúru za elektrinu, nie to tie pekné nemecké automobily. Odtiaľ múka putuje do pekárne, tie už sú zlúčené v jednom veľkom syndikáte, a tam vznikne rožok. Skupovať stratové pekárne a úmyselne dotovať vraj stratovú výrobu, to už by musel byť skutočný filantrop a nie jeden z najtvrdších obchodníkov V4. Rožok je dodaný ku obchodníkovi a ten to predá zákazníkovi. Zákazník zaplatí obchodníkovi, ten pekárovi, ten mlynárovi, ten agronákupu, ten farmárovi. Čo má obchodník spoločné s farmárom mi doteraz nedošlo, možno preto lebo tam žiaden súvis nie je.
Nový zákon však zásadne rieši vzťah medzi obchodníkom a povedzme tým našim pekárom. Podľa dôvodovej správy tento zákon naštartuje prvovýrobu. No neviem. Buď nechápem genialitu tohto zákona, alebo nemôže nijako pomôcť tomu farmárovi. Ak si však do toho pripočítate novú aktivitu, akou je pripravovaná cenová komisia, ktorá určí najnižšiu možnú cenu, za ktorú budú môcť obchodníci nakupovať vybrané komodity, v našom prípade pečivo, príde mi to už mimo reality. Uvedomuje si tu niekto, že v priamom prenose sa ide určiť povinný zisk syndikátu pekární ?
Ak sa cenová komisia zhodne, že oprávnené náklady na výrobu jedného rožku (zásadne z podkladov dodaných pekárom) predstavujú 20centov za ks, bude zákonom zakázané vyžadovať obchodníkom nižšiu cenu. Ak sa zvýši nákupná cena, zvýši sa predajná. Tak to funguje všade na svete. Ja rozumiem, že všetky vlády krajín EÚ dotujú svoju potravinársku výrobu. Ale ani jeden štát, okrem toho nášho, dotáciu nevyberá priamo od svojho občana. Naša výroba sa musí naštartovať, to je asi fakt. Potrebuje peniaze. No a tu máme 2 cesty. Prestať rozkrádať EÚ fondy a investovať do výroby, alebo pokračovať v rozkrádaní a hľadať ďalšie zdroje. No a kde tie zdroje zobrať ? Poskladáme sa. Hrdo, odborne a slušne.