Voľby ústavných sudcov stratili hodnotový rámec, výrazne sa spolitizovali, spoločnosť je rozdelená, ohlupovaná krikľúňmi, populistami a ideovými artistami. Zaslúžili sa o to nielen niektorí poslanci, ale aj novinári, mimovládne organizácie a suverénni analytici.

Patrím k najstarším poslancom NR SR, ale takýto blázinec som zažil len raz, v roku 2011, pri voľbe generálneho prokurátora za Sulíkovho bačovania a vyvádzania v parlamente spolu so svojim druhom a krstným synom I. Matovičom.

Od začiatku odmietam hlasovať verejne, odmietam toto znásilňovanie poslancov, odmietam populistický cirkus a práve s týmto rozhodnutím som prišiel aj včera do NR SR. Odmietam voliť verejne v takej vážnej veci, ako je voľba ústavných sudcov, odmietam sa vystavovať lynčovaniu a odmietam ohroziť v budúcnosti svoju rodinu. Rešpektujem Ústavu, rešpektujem Rokovací poriadok NR SR, chcem vykonávať svoj poslanecký mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a odmietam sa viazať príkazmi.

O čo vlastne ide v priamom prenose predviedla poslankyňa Veronika Remišová, ktorá diktátorsky sa vyslovila, že chce verejnou voľbou kontrolovať poslancov, a preto je za verejnú voľbu. Poslancom však diktujú, ako majú voliť, aj mnohé mimovládky, spomeniem aspoň jednu Via Iuris, ktorá explicitne určila poslancom koho voliť a koho nevoliť.

Mám svoj vlastný názor, dlhoročné skúsenosti a viem sám komu mám dať svoj hlas, odmietam lustrovanie, vyzliekanie kandidátov na ústavných sudcov, verejné znevažovanie osobností ústavného práva, tak ako to na jednom príklade predviedol I. Matovič.

Nuž teda vráťme sa k tradičnej tajnej voľbe, ktorá je výdobytkom revolučných zmien po Novembri 1989, ktorá sa aplikuje na rôznych úrovniach štátu a inštitúcií. Vyšiel som zo SAV a viem, ako sme privítali na vysokých školách a akademických ústavoch tajnú voľbu, ktorá sa uplatňuje doteraz. Len totalita a diktátorské režimy chcú kontrolovať všetkých a všetko. Verím, že sa vrátime k tajnej voľbe, ak sme zodpovední a chceme mať funkčný Ústavný súd.