Komentár Juraja Štubniaka: Voľba na Ústavný súd stratila príchuť Fica a v ponímaní strany Smer aj zmysel
Strhaný a sklamaný Róbert Fico dnes v popoludňajších hodinách so smutným hlasom oznámil slovenskej verejnosti, že sťahuje svoju kandidatúru na post predsedu Ústavného súdu. Jedným dychom však dodal, že ani nemal v úmysle kandidovať na post radového sudcu, ale výlučne len na post predsedu. V kanonáde rôznych správ tento detail zrejme unikol viacerým, dokonca niektoré denníky, ktoré majú pocit, že sú mienkotvorné, ešte aj teraz píšu o jeho kandidatúre len ako o kandidatúre na ústavného sudcu.
Ďalej deklaroval, že žiadne dohody medzi SMERom a inými stranami nevznikli. Nevieme, či je to spôsobené tým, že spolu nerokovali, alebo sa nikto s ním nechcel dohodnúť. SMER považuje tajnú voľbu za jedinú správnu, čo pán predseda podporil vykresľovaním možných komplikácií z alternatívnej budúcnosti.
Tak ako si mainstream nenechá ujsť žiadnu príležitosť, aby si mohol kopnúť do SMERu a jeho predsedu, tak ani Robert Fico nikdy neodolá spomenúť na právne a ekonomické lapsusy, ktoré má za nechtami prvý občan nášho štátu. Fico nesúhlasí s tým, že by mal Kiska menovať sudcov na ÚS. Keďže sa Kiska svojou politickou budúcnosťou netají, dá sa o jeho objektivite pri výbere a menovaní s úspechom pochybovať. Pochopiteľne vyberie len tých, ktorí mu pôjdu v budúcnosti po ruke. S touto úvahou môžeme len súhlasiť, ale vyvstáva otázka, aký rozdiel to bude ak bude menovať týchto sudcov prezident Kiska verzia 02?
Okrem toho, je až detinské neustále upozorňovať na porušovanie ústavy prezidentom republiky a nič proti tomu neurobiť. Kto má podať protest, ak už nie žalobu ak nie doktor práv bažiaci po kresle predsedu ÚS? Azda nejaká dojička z Čabradského Vrbovku?
Na záver svojho vystúpenia Fico dal svojim koaličným partnerom jasne najavo, že stabilita vládnej koalície je jeho priorita. Ak budú bugárovci uprednostňovať svoje záujmy a opäť zradia, ako to majú vryté vo svojej straníckej DNA, tak koaličnú selanku rázne zruší. Toto vyjadrenie už malo dikciu dôrazného upozornenia ak nie vyhrážky.
Jedno je isté, koalícia sa ocitla na križovatke, straty môžu byť fatálne, zisk nepatrný. Čo bude rozhodovať - "harakter", či koryto?