Ak primátor Vallo nemá na magistráte tlačiareň na peniaze, musí zvyšovať miestne dane a poplatky aby mohol realizovať svoje plány. Poslanci by sa preto mali začať pýtať pri hlasovaniach o projektoch, odkiaľ na ne vziať.

Kedy bude mať Bratislava schválený rozpočet na rok 2019 a výhľad do roku 2021?

Bratislava vstúpila do roku 2019 bez schváleného rozpočtu. 7. februára schválilo MsZ zriadenie Metropolitného inštitútu Bratislava, ktorého vznik, ak sa nič nezmení, znamená navýšenie výdavkov hlavného mesta o cca 500 000 EUR v roku 2019 a o 1 milión v roku 2020 a ďalších. Spolu s novým náčelníkom mestskej polície prišlo i oznámenie, že treba výdavky na ňu navýšiť o ďalší milión EUR. Ľúty boj o pašalíky na magistráte a v mestských spoločnostiach ešte neskončil, čoho vonkajším prejavom je prelievanie sa poslancov z klubu do klubu, komisie MsZ nie sú doplnené občanmi. Vytvorená vládnuca väčšina nedeklarovala žiadny časový plán realizácie svojich zámerov, môžeme sa teda len dohadovať, kedy dôjde na schvaľovanie rozpočtu a aké časti resp. projeky z Plánu Bratislava budú predložené mestskému zastupiteľstvu na schválenie pred schválením rozpočtu bez toho, aby bolo jasné odkiaľ budú na ne peniaze.

Do tejto doby budeme svedkami hlasovaní mestských poslancov na základe viery buď v existenciu oslíka, ktorý na pokyn vytrasie nejaké dukáty alebo v šarm primátora, ktorým okúzli ministra financií a ten mu pridelí peniaze na to, aby mohol dôstojne reprezentovať konkurenciu ministrovej strany SMER-SD, teda podporovateľov Teamu Vallo: Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia. Ak pominieme tieto alternatívy z ríše rozprávok, tak stojíme pred zvyšovaním výdavkov v rozpočte mesta a otázkou, ako tomuto prispôsobíme príjmovú stranu rozpočtu.

Ak vyjdeme z rozpočtu na rok 2018 a záverečného účtu za rok 2017 zverejnených na webových stránkach hlavného mesta môžeme dospieť k nasledujúcej tabuľke:


Prognóza príjmov je z rozpočtu na rok 2018, teda na báze údajov a prognóz NBS a MF SR z konca roka 2017. Dnes však stojíme na prahu stagnácie a je už len otázkou času prechod do krízy a teda k poklesu HDP a tým aj daňových príjmov. Ozdravné opatrenia v podobe zníženia výdavkov v kapitolách osvetlenie, údržba ciest a zelene atď sú zatiaľ v nedohľadne, respektíve ich možno očakávať najskär o dva až viac rokov, čo je teoreticky čas na zmátoženie sa Metropolitného inštitútu a jeho prvé výsledky a právne spory so súčasnými dodávateľmi resp. nové verejné obstarávania (ale tie zjavne nemá kto pripraviť a vypísať). Teda sme v situácii, keď rozhodnutiami primátora schválenými MsZ budú navýšené výdavky avšak nie sú riešené príjmy. V pláne Bratislava je zvýšenie - zvojnásobenie dane z nehnuteľností uvádzané ako jedno z mála riešení, ktoré sú plne v rukách mesta. Teda je to najľahšie riešenie. Je tam aj vyčíslené, koľko si Bratislava môže ešte požičať relatívne bez problémov - 20 miliónov.

Za predošlého primátora sa dlh Bratislavy zvýšil zo 111 miliónov v decembri 2014 na 142 miliónov v decembri 2018, t.j. na cca 52% z bežných príjmov mesta. Všetky predikcie boli robené na báze optimistických predpokladov rastu slovenského hospodárstva. Dnes tu máme situáciu, kde sa na prirodzený hospodársky cyklus nabaľuje Brexit, politický boj vo Francúzsku a v Taliansku smerujúci k odmietaniu rozpočtových pravidiel eurozóny a tým k rozkolísaniu stability eurozóny a ďalšie nerovnováhy ako napríklad katalánsky problém v Španielsku. A Slovensko je ten povestný cestujúci na konci chvosta draka, s ktorým to najviac máva hore a dole. Všetkým ekonomickým optimistom si dovoľujem odkázať, že rozhodnutie o zatvorení prevádzky sa nerobí len na základe toho, aká je nová ale na základe toho, aké sú náklady na uzatvorenie. Napríklad mzdové náklady - odstupné sú na Slovensku v porovnaní s Nemeckom alebo Francúzskom extrémne nízke. A samozrejme u veľkých podnikov vstupujú do hry aj politické aspekty a tu najmä v kríze platí, že košeľa je bližšia ako kabát. Zodpovedný hospodár by mal teda počítať skôr s rovnakými alebo nižšími príjmami z dane z príjmov fyzických osôb a teda v lepšom prípade so stagnáciou celkových príjmov.

Ak teda nenastane rýchle zníženie výdavkov optimalizáciou a úsporami, jedinou cetou ako udržať ako tak udržateľné hospodárenie Bratislavy je zvyšovanie miestnych daní a poplatkov. V tomto smere treba primátorovi Vallovi uznať, že sa týmto netajil a transparentne povedal v časti Financie str. 10 Plánu Bratislava, čo bude v tejto oblasti robiť. Mám však taký dojem, že najmä tí, čo sa k Teamu Vallo pridali po voľbách a tí čo z iných klubov hlasovali za zriadenie Metropolitného inštitútu Bratislava Plán Bratislava nečítali. Asi je tak čas urobiť a rozhodnúť sa, či je to naozaj to, prečo ich Bratislavčania zvolili na poslancov MsZ.

Čí primátor je Matúš Vallo a pre koho bude Bratislava podľa Plánu Bratislava?

Dovolím si bez zvláštneho dokazovania vysloviť názor, že primátor Vallo je primátorom yuppies a bobos, ku ktorým patrí a ktorého reprezentantmi sú Team Vallo, Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia. Sú to tzv. víťazi globalizácie, teda ľudia, ktorí vďaka svojmu pôvodu, vzdelaniu, miestu kde sa narodili alebo iným faktorom uspeli a nadpriemerne zarábajú. Ich emblematickým reprezentantom je napríklad francúzsky prezident Macron. Plán Bratislava a opatrenia v ňom uvedené transformujú Bratislavu na mesto víťazov globalizácie, kde pre ľudí typu francúzskych žltých viest a majority napríklad obyvateľstva panelákových sídlisk nebude veľa priestoru v centrálnych zónach Bratislavy a budú vytláčaní na okraje Bratislavy (je to mimochodom proces, ktorí vo Francúzsku prebehol už dávnejšie a v súčasnosti je príčinou protestov žltých viest alebo aj príčinou rastu tzv. populistov v západoeurópskych krajinách). Je teraz už len na starostoch najmä okrajových mestských častí Bratislavy, aby spravili všetko preto, aby sa z ich mestských častí nestali vyhradené adresy pre porazených globalizácie, sluhov yuppies a bobos.