Komentár Jany TELEKI: Kovačičov pokus onálepkovať Harabina atribútmi mečiarizmu akosi nevyšiel
10 | 02 | 2019 I Jana TELEKI
Prvý prezidentský duel na TV Markíza začal moderátor Kovačič konfrontáciou Harabina s vyplatenými odmenami. Predpokladaný efekt prekvapenia nezafungoval. Harabina témou odmeny nie je možné prekvapiť, opakovane vysvetlil, že dostal odmeny za tri vykonávané funkcie a preto nemá výčitky svedomia. Nevidí problém, ani konflikt záujmov ak niekto dostane zaplatenú za nadprácu tak ako on, keď v dobe výkonu funkcie predsedu, podpredsedu Najvyššieho súdu ešte ako sudca aj riadne pojednával jemu pripadnuté veci. Paradoxne prekvapil moderátora Harabin, keď na otázku, či vo výške odmien nevidí etický problém, poukázal na skutočnosť, že za nepravdivé výroky v súvislosti sú trestne stíhaní šéf NKÚ, ako aj predsedníčka Najvyššieho súdu SR sú trestne stíhaní. Bugárova argumentácia, že ako podpredseda parlamentu vždy robí, čo mu hovorí predseda a to isté sa sťahuje na ďalších podpredsedov nebolo adekvátnym ani šťastným prirovnaním, dokonca aj laik pochopil, že sa jednalo o výkon jednej práce, ktorú traja ani štyria nemohli súbežne vykonávať.
Kovačičov pokus onálepkovať Harabina atribútmi mečiarizmu akosi nevyšiel. Harabin totiž politiku počas vlády Vladimíra Mečiara nerobil. Uviedol aj to, že Mečiara si ako zakladateľa štátu váži a nestotožňuje sa s tým, že je vo všeobecnosti odsudzovaný za niečo, čo urobil niekto iný. Bugárova reakcia, že Mečiar spustil privatizáciu, ktorej následkom boli skrachované firmy nárast úrokov na 23%, s čím nastupujúca Dzurindova vláda musela bojovať. Harabin pripomenul, že v prípade privatizačných podvodov mali orgány činné v trestnom konaní konať, čo sa neudialo doteraz vôbec, alebo len výnimočne a žiaľ tieto delikty sú premlčané. Zdôraznil skutočnosť, že Mečiarova vláda neprivatizovala strategické podniky, ale Dzurindu.
Ďalšia akože zákerná téma s posledným Čižnárovým vyjadrením, že Trnka ako generálny prokurátor mu prehral nahrávku z časti Gorily, nekonal, nakoľko v tom nevidel zmysel, bola podpásovkou voči generálnemu prokurátorovi ako aj kandidátovi. Ak by Harabinovi pustil celú sekvenciu Čižnárovho vyjadrenia, jeho reakcia by bola pravdepodobne odlišná. Kovačič potreboval vyjadrenie k vážnemu výroku generálneho prokurátora od právnickej autority.
Ideály a princípy pravdy Harabina vždy rozčúlia, preto niet div, že predviedol heroický model bojovníka za spravodlivosť, ktorý by mal vždy a všade za ňu bojovať, hoci aj jemu je jasné, že ideálny model nebude fungovať, ale je potrebné hľadať cestu k optimalizácii, nie však politickými dohodami pri voľbe generálneho prokurátora, ale stavovským profesionálnym výberom radou prokurátorov. Podržal Bugára pri jeho vyjadrení k výsledku rokovania parlamentného ústavného výboru, ktorý schválil zápočet Ficovej právnej praxe, keď vysvetlil pojem a inštitútu právnej odbornej praxe, kde okrem justičných funkcií sudcu, prokurátora a advokáta patrí podľa neho aj pedagogická a prax pri výučbe práva ako aj poslanecká prax pri tvorbe legislatívy, aj keď ju nemusia vykonávať samotní právnici.
Pomyselný konflikt názorov vyvstal iba pri kvalifikovaní anexie Krymu, kde Harabin vyslovil svoj názor založený na výklade medzinárodného práva, podľa ktorého Krym ako autonómna republika mal sebaurčujúce práva a v referende rozhodol o odluke od Ukrajiny a k pripojeniu k Rusku. Proti právnemu argumentu Bugár uvádzal rozhodnutie Rady Európy, ktorá neschvaľuje tento proces a kvalifikuje ho vyslovene ako anexiu Krymu. Prípad Kosova, ktorý sa osamostatnil, ale ani prípad Južného Slovenska, ktorý nemá autonómiu pre osamostatnenie vyzerali síce detinsky, ale aj laik pochopil, prečo anexia Krymu nebola anexiou.
Kovačičovi sa nepodarilo vytiahnuť z týchto tém žiadnu senzáciu, ale ani nejaký ostrý konflikt medzi Bugárom a Harabinom, uvedomoval si najmä, že nemôže na Harabina vytiahnuť škandály ani mediálne hry rozohrané voči nemu z minulosti.
Takmer vydareným pokusom o diskreditáciu Bugára bolo citované vyhlásenie spred volieb v roku 2016, že MOST -HÍD si vie predstaviť vládu bez Smeru. Vysvetľovanie Bugára akou matematikou dospelo k názoru, že bez strany SMER sa vláda nedá vytvoriť a bolo logické, že vznikla koalícia taká, aká je tu, podobne ako aj ozrejmenie postoja Mostu v súvislosti s Dankovou rigoróznou prácou a rozhodnutím predsedníctva mimo uznesenie republikovej rady, bolo viac menej obnažením charakterových vlastností.
Vcelku môžeme konštatovať, že to bola pokojná, zaujímavá nedeľná debata, pri ktorej výsledok hlasovania zodpovedal demografickému zloženiu. Béla Bugár nie je naivný, aby si myslel, že ho zvolí maďarské absolutórium a časť Slovákov za prezidenta. Možno si plní istú ambíciu a meria sily pred voľbami.
Harabin zotrval v polohe kandidáta, ktorý trvá na rovnosti práva a na tom, že každý delikt sa musí vyšetriť a stíhať na zásade oficiality bez ohľadu na postavenie a vplyv páchateľa, ale ani na záujmy a o dohody vedúcich pracovníkov justície. Zdôraznil, že treba rozviazať ruky prokurátorom a policajtom prinesie výsledky, rešpekt a vo výsledku aj odstránenie nežiaducich spoločenských javov a kriminality.
Myslím, že s blížiacim sa termínom volieb, začína byť mnohým ľuďom jasnejšie Harabinove volebné a životné krédo, ktoré nám prezentuje na svojej 30-ročnej sudcovskej praxi. Nulová tolerancia klientelizmu, žiadne kompromisy pri výkone spravodlivosti a profesionálny výkon justičnej exekutívy za každých okolností. Z hľadiska politickej stálosti a vierohodnosti nedefinovateľný politický matador Bugár nevniesol do diskusie žiadny argument, ktorý by bol pridanou hodnotou.
V najbližšom kole nás zrejme čaká duel kandidátskej dvojky Šefčovič a Mistrík, možno zažijeme aj formát, kde sa dostane k slovu Krajniak a ďalší. V polo zábavnom formáte môžeme očakávať aj spoločnú diskusiu všetkých kandidátov. Čakajú nás pravdepodobne prezentácie rodinných profilov kandidátov a budúcich prvých dám, škandály a vyostrenie verejnej diskusie.
Občania v týchto voľbách nebudú voliť menšie zlo, ale vyhodnocovať odborné a ľudské hodnoty, charizmu a vierohodnosť kandidáta.
Kovačičov pokus onálepkovať Harabina atribútmi mečiarizmu akosi nevyšiel. Harabin totiž politiku počas vlády Vladimíra Mečiara nerobil. Uviedol aj to, že Mečiara si ako zakladateľa štátu váži a nestotožňuje sa s tým, že je vo všeobecnosti odsudzovaný za niečo, čo urobil niekto iný. Bugárova reakcia, že Mečiar spustil privatizáciu, ktorej následkom boli skrachované firmy nárast úrokov na 23%, s čím nastupujúca Dzurindova vláda musela bojovať. Harabin pripomenul, že v prípade privatizačných podvodov mali orgány činné v trestnom konaní konať, čo sa neudialo doteraz vôbec, alebo len výnimočne a žiaľ tieto delikty sú premlčané. Zdôraznil skutočnosť, že Mečiarova vláda neprivatizovala strategické podniky, ale Dzurindu.
Ďalšia akože zákerná téma s posledným Čižnárovým vyjadrením, že Trnka ako generálny prokurátor mu prehral nahrávku z časti Gorily, nekonal, nakoľko v tom nevidel zmysel, bola podpásovkou voči generálnemu prokurátorovi ako aj kandidátovi. Ak by Harabinovi pustil celú sekvenciu Čižnárovho vyjadrenia, jeho reakcia by bola pravdepodobne odlišná. Kovačič potreboval vyjadrenie k vážnemu výroku generálneho prokurátora od právnickej autority.
Ideály a princípy pravdy Harabina vždy rozčúlia, preto niet div, že predviedol heroický model bojovníka za spravodlivosť, ktorý by mal vždy a všade za ňu bojovať, hoci aj jemu je jasné, že ideálny model nebude fungovať, ale je potrebné hľadať cestu k optimalizácii, nie však politickými dohodami pri voľbe generálneho prokurátora, ale stavovským profesionálnym výberom radou prokurátorov. Podržal Bugára pri jeho vyjadrení k výsledku rokovania parlamentného ústavného výboru, ktorý schválil zápočet Ficovej právnej praxe, keď vysvetlil pojem a inštitútu právnej odbornej praxe, kde okrem justičných funkcií sudcu, prokurátora a advokáta patrí podľa neho aj pedagogická a prax pri výučbe práva ako aj poslanecká prax pri tvorbe legislatívy, aj keď ju nemusia vykonávať samotní právnici.
Pomyselný konflikt názorov vyvstal iba pri kvalifikovaní anexie Krymu, kde Harabin vyslovil svoj názor založený na výklade medzinárodného práva, podľa ktorého Krym ako autonómna republika mal sebaurčujúce práva a v referende rozhodol o odluke od Ukrajiny a k pripojeniu k Rusku. Proti právnemu argumentu Bugár uvádzal rozhodnutie Rady Európy, ktorá neschvaľuje tento proces a kvalifikuje ho vyslovene ako anexiu Krymu. Prípad Kosova, ktorý sa osamostatnil, ale ani prípad Južného Slovenska, ktorý nemá autonómiu pre osamostatnenie vyzerali síce detinsky, ale aj laik pochopil, prečo anexia Krymu nebola anexiou.
Kovačičovi sa nepodarilo vytiahnuť z týchto tém žiadnu senzáciu, ale ani nejaký ostrý konflikt medzi Bugárom a Harabinom, uvedomoval si najmä, že nemôže na Harabina vytiahnuť škandály ani mediálne hry rozohrané voči nemu z minulosti.
Takmer vydareným pokusom o diskreditáciu Bugára bolo citované vyhlásenie spred volieb v roku 2016, že MOST -HÍD si vie predstaviť vládu bez Smeru. Vysvetľovanie Bugára akou matematikou dospelo k názoru, že bez strany SMER sa vláda nedá vytvoriť a bolo logické, že vznikla koalícia taká, aká je tu, podobne ako aj ozrejmenie postoja Mostu v súvislosti s Dankovou rigoróznou prácou a rozhodnutím predsedníctva mimo uznesenie republikovej rady, bolo viac menej obnažením charakterových vlastností.
Vcelku môžeme konštatovať, že to bola pokojná, zaujímavá nedeľná debata, pri ktorej výsledok hlasovania zodpovedal demografickému zloženiu. Béla Bugár nie je naivný, aby si myslel, že ho zvolí maďarské absolutórium a časť Slovákov za prezidenta. Možno si plní istú ambíciu a meria sily pred voľbami.
Harabin zotrval v polohe kandidáta, ktorý trvá na rovnosti práva a na tom, že každý delikt sa musí vyšetriť a stíhať na zásade oficiality bez ohľadu na postavenie a vplyv páchateľa, ale ani na záujmy a o dohody vedúcich pracovníkov justície. Zdôraznil, že treba rozviazať ruky prokurátorom a policajtom prinesie výsledky, rešpekt a vo výsledku aj odstránenie nežiaducich spoločenských javov a kriminality.
Myslím, že s blížiacim sa termínom volieb, začína byť mnohým ľuďom jasnejšie Harabinove volebné a životné krédo, ktoré nám prezentuje na svojej 30-ročnej sudcovskej praxi. Nulová tolerancia klientelizmu, žiadne kompromisy pri výkone spravodlivosti a profesionálny výkon justičnej exekutívy za každých okolností. Z hľadiska politickej stálosti a vierohodnosti nedefinovateľný politický matador Bugár nevniesol do diskusie žiadny argument, ktorý by bol pridanou hodnotou.
V najbližšom kole nás zrejme čaká duel kandidátskej dvojky Šefčovič a Mistrík, možno zažijeme aj formát, kde sa dostane k slovu Krajniak a ďalší. V polo zábavnom formáte môžeme očakávať aj spoločnú diskusiu všetkých kandidátov. Čakajú nás pravdepodobne prezentácie rodinných profilov kandidátov a budúcich prvých dám, škandály a vyostrenie verejnej diskusie.
Občania v týchto voľbách nebudú voliť menšie zlo, ale vyhodnocovať odborné a ľudské hodnoty, charizmu a vierohodnosť kandidáta.
Zdieľať tento článok