Radičová na vlne zostrelenia Čižnára alebo múmia sa vracia a klony útočia
09 | 02 | 2019 I Jana TELEKI
Dnes sa expremiérka Radičová pokúsila vysvetliť prečo bolo obsadenie postu generálneho prokurátora pre opozíciu podstatné a JUDr. Čižnár už v čase voľby za generálneho prokurátora bol neprijateľný.
Spomienka na roky 2010 -2011
Súčasťou predvolebnej rétoriky Ivety Radičovej v roku 2010 bolo obnovenie dôvery v právny štát a reforma justície. Po nástupe Žitňanskej na post ministerky spravodlivosti bolo jasné, že jej „reforma justície “ neprinesie účastníkom konaní žiadny efekt.
Reforma súdnictva
V súvislosti s reformou výkonu spravodlivosti najpoužívanejším výrazom ministerky spravodlivosti Lucii Žitňanskej boli výrazy vytváranie podmienok pre efektívnu justíciu a zefektívnenie konkurzných konaní pre veriteľov.
Zlý stav slovenskej justície, prieťahy v konaní, či nevhodné správanie sudcov a prokurátorov v čase nástupu Radičovej nebolo žiadnou novinkou. Zefektívniť justíciu a vyviesť ju z marazmu, v akom sa nachádzala bez zavedenia trestnej a hmotnej zodpovednosti bolo nemožné.
Každý, kto v priebehu posledných rokov prišiel nejakým spôsobom do kontaktu s konkurzným konaním a zároveň so zákonom o konkurze a vyrovnaní po poslednej novele si je vedomý toho, že zákon je skutočne na vysokej úrovni a vo veľkej miere chráni veriteľov, ako aj úpadcu, avšak problém konkurzných konaní spočíva v porušovaní zákona konkurznými sudcami, ako aj správcami konkurzných podstát. Svojvoľné konanie správcov a sudcov spravidla spôsobuje nenávratné škody nielen veriteľom, ale samotnému úpadcovi a vo väčšine prípadov jediný, kto má z uvedených konkurzov prospech je nový nadobúdateľ majetku úpadcu, ktorý za minimálnu cenu získa majetok úpadcu a správca konkurznej podstaty, u ktorého suma získaná z predaja majetku skončí ako odmena správcu. Pomerná časť z financií z predaja majetku úpadcu končí spravidla u sudcu. Vo väčšine prípadoch pohľadávka veriteľov a dokonca ani pohľadávka navrhovateľa nie je uspokojená.
Komentár Jany TELEKI: Ako odstrániť Čižnára?
Od včerajšej tlačovej konferencie, zvolanej generálnym prokurátorom JUDr. Jaromírom Čižnárom, väčšina prítomných novinárov očakávala, že prítomní zástupcovia polície a prokuratúry dôveryhodne vysvetlia, prečo polícia vyčlenila časť spisu na...
Čítať ďalej
08 | 02 | 2019
|
Jana TELEKI
Z tohto pohľadu, rozhodnutie Žitňanskej riešiť problém opätovným zavedením hodnotenia efektívnosti sudcov bol skôr nevhodným vtipom ako riešením. O porušovaní práv účastníkov v konaní zakotvených v Ústave SR a základných ľudských právach občana, ktoré boli priam brutálne porušované médiá neinformovali.
Reforma prokuratúry
Ak reforma súdnictva bola považovaná za zlý vtip, reforma prokuratúry výsmech občanom. Už z prvej prezentácie vyplývalo, prinesie zmeny iba prokurátorom, nie občanom. Takzvaná reforma bola iba predstavením na zakrytie prekvitajúceho marazmu a zvráteností v tejto inštitúcii a istou formou prezentácie snáh o jej „normalizáciu.“
Prokuratúru, políciu, či súdnictvo podľa názoru väčšiny odborníkov na brachiálne zložky, je možné ozdraviť iba jediným spôsobom – zavedením trestnej zodpovednosti za rozhodnutia vydané v jednotlivých konaniach a zavedením zodpovednosti za škody spôsobené nesprávnym rozhodnutím. Kým trestná činnosť prokurátorov, či sudcov sa bude nazývať procesná chyba a škody za nezákonné rozhodnutie bude znášať štát , čiže poskladajú sa daňoví poplatníci , skorumpovaní darebáci sa budú vysmievať občanom aj naďalej s jediným rozdielom, že z obsadzovania prokurátorských miest, ktoré bolo výhradne biznisom pre generálneho prokurátora je biznis výberových komisií.
K transparentnosti malo prispieť , zverejňovanie uznesení na internete. Každý kto prišiel niekedy do styku s rozhodnutím prokuratúry vie, že bez trestného spisu nie možné posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. V konečnom dôsledku aj ľaliovo čisté uznesenie na prvý pohľad, po naštudovaní trestného spisu môže poukazovať na závažnú trestnú činnosť prokurátora, ktorý uznesenie vydal.
Voľba generálneho prokurátora
Zvolenie JUDr. Čentéša, sprevádzalo príliš veľa animozít od samého začiatku až dokonca. JUDr. Čentéš prezentovaný ako najväčší odborník, stratil po skartovaní výpovede Matoviča kredit nielen odborníka a vtedajší prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať do funkcie. Vyjadrenie Jozefa Čentéša, ktorý intenzívne zdôrazňoval, že v prípade skartovania výpovede poslanca Igora Matoviča išlo o jeho ľudský omyl a za uvedené konanie nebol disciplinárne postihnutý nebudilo dôveru. Zápisnica z výsluchu oznamovateľa podlieha inému režimu.
Čižnár
Oznámenie kandidatúry Jaromíra Čižnára na post generálneho prokurátora muselo byť pre opozíciu katastrofou. Akou veľkou, prezrádzali hysterické reakcie najmä politikov. Oprášená rétorika o blahu národe, morálke, ústavnosti a právnom štáte, napovedalo skôr, že myslia predovšetkým na seba. Predstava riadne fungujúcej generálnej prokuratúry, či obsadenie postu generálneho prokurátora s dlhoročnou praxou, bez väzieb na opozíciu bola vážnou hrozbou. Hystéria opozície je opodstatnená, nie však z dôvodov prezentovaných v nezávislých médiách.
Zvolenie a vymenovanie generálneho prokurátora, je totiž spojené s personálnymi výmenami na riadiacich postoch jednotlivých prokuratúr. Za predpokladu, že bude vykonaná previerka spisov, na rôznych stupňoch prokuratúr môže dôjsť k výmene prokurátorov a spisy sa dostanú do rúk k prokurátorom, bez pomeru k veci.
Nepochopiteľná bola hystéria, zavádzanie, intenzívne zdôrazňovanie, že Čižnár je spolužiakom Fica a záznam z rozhovoru, v ktorom niekto povedal, že je s ním kamarát bolo žalostne slabým „kompromitujúcim materiálom“.
Hraná hystéria Radičovej len napĺňa scenár ako zostreliť Čižnára
Žiadať odstúpenie Čižnára za kauzu patriacu kompetenčne do pôsobnosti Úradu špeciálneho prokurátora, vytvárať mediálny tlak spochybňovaním jeho osoby kauzou, do ktorej mu zákon v súčasnosti neumožňuje vstúpiť je viac ako neprofesionálne. Nakoľko pri pozornom naštudovaní zákona o prokuratúre, je zjavné že v konečnom dôsledku generálny prokurátor neposudzuje trestnú činnosť prokurátorov a zároveň nerozhoduje o disciplinárnych konaniach ani o uložení trestov.
Vyjadrenie Ivety Radičovej, že "teraz už každý môže vidieť, prečo bol v roku 2011 taký zásadný boj o personálnu zmenu na čele generálnej prokuratúry a prečo som aj ja v pozícii premiérky nevyhnutne stavala situáciu na hranu", je plytkým nepodstatným klišé, či pokusom priliať olej do ohňa ...
Občania nemusia poznať kompetencie generálneho prokurátora, ale predpokladajme, že pani expremiérka, by ich predsa len poznať mala alebo ide len o hru, či hranú hystériu na naplnenie scenára ako zostreliť Čižnára?
Zdieľať tento článok