Kňaz obvinený z obťažovania viac ako 80 chlapcov sa vo Francúzsku snaží zabrániť uvedeniu filmu o škandále, ktorý otriasol katolíckou cirkvou v krajine a týka sa aj jedného z jej kardinálov, Philippa Barbarina. Film s názvom Grâce a Dieu (Vďaka Bohu) majú uviesť v piatok večer v premiére na filmovom festivale v Berlíne. 

Jeho premiéra vo Francúzsku, naplánovaná na 20. februára, je však ohrozená.  Hlavný aktér prípadu - kňaz Bernard Preynat, ktorý je vo Francúzsku obvinený zo sexuálneho zneužívania viac ako 80 chlapcov - sa totiž obrátil na súd so žiadosťou o vydanie zákazu na premietanie filmu, a to až do ukončenia súdneho procesu s ním. Súd v kauze Preynat sa začne ešte tento rok.

Na súd sa obrátila aj laická dobrovoľníčka lyonskej diecézy, na ktorej území sa škandál odohral. Regine Maireová zasa súd žiada, aby nariadil odstránenie jej mena z filmu.

Premiéra filmu v Berlíne sa má konať v situácii, keď spomínaný kardinál - lyonský arcibiskup Philippe Barbarin a ďalších päť osôb - vrátane Maireovej - čakajú na rozhodnutie súdu vo veci ich obvinenia, že o sexuálnom zneužívaní chlapcov vedeli, ale neoznámili to príslušným úradom.

Režisér Francois Ozon pracoval na tomto svojom filme v tajnosti niekoľko rokov. Úzko pritom spolupracoval s niekoľkými členmi skupiny obetí La Parole Liberée, ktorú založil Devaux a ktorá zozbierala svedectvá 85 ľudí tvrdiacich, že ich Preynat počas pôsobenia v Lyone zneužil.

Film sa sústreďuje na príbeh Devauxa a Alexandra Dussota-Hezeza, oddaného katolíka, ktorý vo veku 40 rokov zistí, že kňaz, ktorý ho v detstve zneužíval, stále žije, pôsobí v cirkvi a má prístup k deťom.

Ozon pre AFP uviedol, že "90 percent z filmu sa týka obetí, je to ich príbeh, ostatné sú skutočnosti zistené zo súdnych dokumentov, z tlače, dokumentárnych filmov a kníh o tejto kauze."

"Neviem, či film môže zmeniť svet, ale môže otvoriť diskusiu," povedal režisér. Ozon poznamenal, že reakcia niekoľkých francúzskych biskupov a duchovných, ktorí film videli, bola pozitívna.

"Myslím si, že cirkev chce, aby sa veci zmenili," povedal Ozon, ktorý je presvedčený o tom, že "veľa radových katolíkov je znechutených z cirkvi spájanej s pedofíliou a chcú, aby cirkevná hierarchia vyriešila tento problém raz a navždy".

Preynat sa k zneužívaniu detí z druhej polovice 80. rokov po odhalení priznal. Počas vyšetrovania sa však ukázalo, že svojho času o podozreniach vedelo aj arcibiskupstvo v Lyone, ale nepodniklo žiadne opatrenia, aby situáciu riešilo.

Skupina deviatich bývalých obetí tvrdí, že kardinál Barbarin ako lyonský arcibiskup v roku 2007 príslušné podozrenia voči Preynatovi dostatočne nepreskúmal. Kňaz sa tak mohol naďalej stretávať s mládežou, až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2015. Mnohí Francúzi preto požadovali kardinálovo odstúpenie z arcibiskupského postu.

Agentúra AP však svojho času upozornila, že Barbarinov prípad môže byť napokon odložený ad acta. Samotná prokuratúra najskôr obvinenia obetí na adresu kardinála odmietala pre nedostatok dôkazov. Sám Barbarin trvá na svojej nevine a tvrdí, že o nezákonnom konaní duchovného sa dozvedel až v čase, keď sa naň vzťahovala premlčacia lehota.