Komentár Jany TELEKI: Lipšic žne iba to, čo zasial
Lipšica zasiahol jeho bumerang
Včera mierne upokojenú hladinu slovenských mediálnych vôd pobúrila informácia ministerky Sakovej, ktorá po ďalších únikoch informácií z vyšetrovacieho spisu vedeného vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, rozhodla sa časť spisu súvisiacu s prípravou vraždy advokáta JUDr. Lipšica a prokurátorov JUDr. Žilinku a Mgr. Šufliarskeho rozdeliť. Saková nezabudla zdôrazniť, že vyčleniť časť spisu na samostatné konanie urobila po dohode s generálnou prokuratúrou. Saková konala na základe nariadenia vydaného JUDr. Lipšicom v roku 2010, v dobe jeho pôsobenia na pozícii ministra vnútra.
Výberová príslušnosť a čachre so spismi
Určenie vecnej a miestnej príslušnosti nikdy nebolo silnou stránkou orgánov činných v trestnom konaní hoci ustanovenia v trestnom zákone boli jednoznačné. Nebolo ničím výnimočným, že trestnú činnosť ohovárania riešila NAKA, prípadne Krajská kriminálka a pokus o vraždu policajt z obvodného oddelenia, respektíve skrátený vyšetrovateľ. Pokiaľ policajt mal pokyn vyrobiť z komára somára, vec bola pridelená na NAKA a rozsiahle podvody, krádeže áut, daňové, či majetkové delikty boli prideľované na riešenie policajtom z obvodných oddelení. Čachre s prerozdeľovaním spisov, ktoré intenzívne začali používať po prvom nástupe Spišiaka na policajné prezídium, po zriaďovaní vyšetrovacích tímov honosne nazývali zažitou policajnou praxou. Dialo sa tak za Šáteka, Spišiaka, Packu aj Gašpara. Vecnú a miestnu príslušnosť striktne danú trestným poriadkom, slušne povedané, intenzívne obchádzali nezmyselnými nariadeniami ministrov vnútra. Keďže sa nikto nad zvráteným spôsobom prerozdeľovania spisov nepohoršoval, nakoľko bolo médiami intenzívne podsúvané, že prioritou prvej Dzurindovej vlády je vrátiť vážnosť brachiálnym zložkám, rôznymi nariadeniami, zmenami zákona o polícii a neštandardným výkladom a aplikáciou trestného poriadku do praxe v priebehu rokov sa z trestných konaní stala jedna veľká fraška.
Falšovanie spisov a popieranie reality
Súčasťou policajného folklóru boli samozrejme scenáre postupu vyšetrovania. Ak dovtedy vyšetrovateľ zdokumentoval v rámci konania kompletne dôkazy, v prospech aj neprospech údajného páchateľa trestného činu, ktoré následne vyhodnotil a urobil záver, po inovácii postupov polícia pripravila scenár priebehu skutku a nevhodné časti nezapadajúce do scenára jednoducho zo spisu presunula údajne do poznámok vyšetrovateľa a v príhodnej dobe odstránila. Trestný spis musel byť dokonalý, bez náznaku pochybností o nevine páchateľa, nemohol obsahovať listiny, ktoré by ani náhodou spochybňovali rozhodnutie vyšetrovateľa nezákonne konajúceho po dohode s prokurátorom. V rozpore so základnými právami obvineného v trestnom konaní, zakotvenými nielen v ústave, ale aj základnými zásadami zakotvenými v trestnom poriadku, z vyšetrovacích spisov policajní vyšetrovatelia v spolupráci s dozorovými prokurátormi postupne urobili trhacie kalendáre, alebo inak povedané nevhodné listiny odstraňovali.
Zdeformovanie spôsobu výsluchov a spisovania zápisníc
Inovácie po nástupe JUDr. Daniela Lipšica na pozíciu ministra vnútra boli natoľko zvrátené, že jednoducho vyžadovali zo strany polície zmenu prístupu k právam obvinených, ak by totiž obvinení riadne uplatnili svoje práva, trestné konania by nekončili po rokoch na súdoch. Opäť nikto neriešil systematické nezákonné konanie vyšetrovateľov, ktorí obmedzovali základné práva obvinených odmietaním prístupu k trestnému spisu, či odmietaním a zapisovaním výpovedí obvineného. Nikto nehovoril donedávna o odňatí základného práva obvinených plynule sa vyjadriť k veci a ani o riadnom zapisovaní výsluchu. Po nástupe Lipšica jednoducho policajti zapisovali do zápisníc, čo uznali za vhodné, mnohokrát klamstvá, ktoré z úst obvineného nikdy nevyšli. Zápisnice z výsluchov obvinených boli skôr fikciou spísanou vyšetrovateľom. Obvinenému nepomohlo ani predloženie výpovede v písomnej forme, či listiny potvrdzujúce jeho nevinu. Úradné záznamy
Odmietnutie obvinených podpísať zápisnicu, na ktoré mal zo zákona právo na konanie nemalo vplyv. Vyšetrovatelia zmarené vyšetrovacie úkony nahrádzali nezmyselnými úradnými záznamami. V prípade odmietnutia podpísať zápisnicu totiž orgány činné v trestnom konaní jednoducho spísali úradný záznam o tom, že obvinený nechápe zmysel trestného konania a nastúpil systém ničenia cestou psychiatrie. Vyššie uvedené postupy po odchode Lipšica dotiahlo vedenie ministerstva takmer do dokonalosti. Lipšic žne iba to, čo zasial
Vyčlenenie spisu na samostatné konanie, naozaj nie je ničím výnimočné, prípad sa odlišuje iba tým, že v súvislosti s prípravou niekoľkých vrážd nebude dochádzať k nekontrolovaným únikom informácií do médií a odbúranie únikov zabráni ďalšiemu dehonestovaniu a škandalizovaniu orgánov činných v trestnom konaní ako aj verejne známych osôb, vypočúvaných v rámci konania.