Leonid Bershidsky: Európski partneri Steva Bannona nechali svoje vidly doma
05 | 02 | 2019 I Leonid Bershidsky
Najväčší spojenec Bruselu nevytvára bojové miesta na zvrhnutie EÚ. Chce len niečo ako Davos pre populistov.
Každý kto pozornejšie sledoval Bannonove plány o zjednotení európskych populistov bude poznať belgického právnika Mischaëla Modrikamena. Je generálnym riaditeľom právnického zoskupenia Hnutie, ktorému šéfuje práve Bannon. Modrikamen bol poverený vytvorením „hybnej sily“, ktorá zahŕňala zamestnancov, finančné prostriedky a nové technológie.
Pred týždňom som s ním hovoril priamo v Bruseli, ktorý slúži aj ako hlavný štáb Hnutia a Ľudovcov, ktoré založil a riadi ich. Dnes už je jasné, že ak mali na tento rok veľké plány spojené so spájaním populistických síl, tak sa ich ambície posunuli smerom späť.
Modrikamen povedal že on nikdy nechcel vytvoriť motor pre spoločný populistický front vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v máji. Namiesto toho povedal, že Hnutie je dlhodobý projekt, „klub“ pre populistických politikov v Európe, ale aj mimo nej. Vidí to ako „populistickú internacionálu“, v zmysle ako boli ľavicové „internacionály“ v 20. storočí. Znie to ale skôr ako verzia Svetového ekonomického fóra, kde by Modrikamen zastával rolu predsedu, tak ako Klaus Schwab v Davose. Aj sa na tú pozíciu hodí.
Sloboda konať
Modrikamenova osobná história je bizardná pre pravicového a populistického politika. Ak by sme začali jeho priezviskom, tak zistíme, že má slovanské korene a v niektorých krajinách východnej Európy znamená „modrý kameň“. Jeho otec, syn poľského imigranta bojoval v belgickom odboji ako tínedžer počas druhej svetovej vojny a bol zajatý Gestapom. Po vojne sa vypracoval cez odbory a nakoniec skončil ako starosta menšej obce pri meste Charleroi vo Valónsku.
Modrikamen vyrastal v dome plnom ľavicových kníh a bol obklopený ľavicovými priateľmi jeho otca. Ťahalo ho to ale skôr k ideám francúzskeho filozofa a sociológa Raymonda Arona, tvrdého kritika marxizmu. Príbehy o korupcii, ktoré počul o valónskych ľavičiaroch tiež prispeli k jeho politickému obráteniu.
„Keď som mal 20 rokov, vedel som že som ekonomický liberál s konzervatívnymi hodnotami,“ povedal.
Išiel študovať právo, praxoval vo veľkých firmách ako je aj washingtonská lobbystická skupina Akin Gump, kde sa venoval právnickej činnosti. Ešte pred tým, než mal 30 rokov vyhrával veľké spory pre svojich klientov a robil veľké peniaze. Reprezentoval menšiu skupinu akcionárov belgickej Fortis banky, ktorá bola finančným veľdomom až do krízy v roku 2008. Chcel to, aby sa banka osamostatnila.
To, čo nasledovalo, bol možno najväčší súdny škandál v histórii Belgicka. Modrikamen presvedčil odvolávací súd o tom, že na znárodnenie Fortis banky vládou a následné bleskové odpredanie francúzskej banke BNP Paribas potrebuje schválenie akcionárov. Medzitým vyšla na povrch informácia o tom, že sa belgický minister spravodlivosti pokúšal ovplyvniť súd v prospech štátu. Minister rezignoval a spolu s ním aj celý kabinet ministrov vlády Yvesa Letermeho. Po sérii dusných stretnutí sa napokon odpredanie uskutočnilo. Tisíce malých akcionárov bolo nespokojných.
Modrikamen sa naďalej snaží získať kompenzáciu pre svojich klientov. Ale výsledok Fortisgate, ako je aféra známa v Belgicku, ho len viac utvrdil v jeho presvedčení o zmanipulovanom politickom systéme, ktorý je namierený proti bežným ľuďom. Tiež bol nespokojný s nárastom antisemitizmu, ktorý bol do Belgicka dovezený spolu s moslimskými imigrantami.
V roku 2009 založil stranu Ľudovcov. Chcel „vyčistiť močiar“, povedal. Jeho motívy boli rovnaké ako tie Bannonove.
„Niekedy proste musíte niečo spraviť,“ povedal. „Cítil som, že to dokážem lebo som zarobil veľa peňazí ako právnik. Vedel by som v tom pokračovať a ostať nezávislý. Je to ako s Trumpom, no on je miliardár a ja nie. On tých peňazí má naozaj veľa a to mu dáva slobodu konať.“
V roku 2010 sa táto malá strana dostala do parlamentu, no získala len jedno poslanecké kreslo. Veci ale nešli zrovna hladko. Muž, ktorý sedel v parlamente, Laurent Louis, sa sám odhalil ako antisemita a popierač holokaustu. Modrikamen ho zo strany vylúčil.
Táto malá politická sila má aktuálne opäť jedného zákonodarcu a v prieskumoch sa pohybuje pravidelne nad piatimi percentami, čo je minimum na to, aby sa strana dostala do federálneho parlamentu. To je celkom obdivuhodné na politický startup v systéme, kde dominujú establišmentové strany.
Projekt Bannon
Vo svojom dome v Bruseli si fajčí cigaru. Modrikamen je nezvyčajným mužom z ľudu. Priatelí sa s Nigelom Farageom, ideológom Brexitu a bývalým obchodníkom s komoditami. Keď je Modrikamen spolu so svojou ženou v Londýne, radi ostávajú u Faregeovcov. Bol to práve Farage, kto spojil Modrikamena a Bannona.
Belgický právnik bol nadšený Trumpovou kandidatúrou. „Nevravím že je príkladom, som si vedomý jeho slabín a chybičiek osobnosti, ale od začiatku som vedel že prinesie veľké zmeny do zabehnutej „hry“,“ hovorí. Predpovedal víťazstvo Trumpa v čase, kedy tomu nikto v celom Belgicku neveril. Po jeho zvolení sa zúčastnil inaugurácie vo Washingtone. Tam aj podal jednostranný odkaz pre Trumpovu administratívu, kde hovoril o tom, že by hnutie, ktoré začalo Brexitom a víťazstvom Trumpa, malo pokračovať a stať sa globálnym.
„Aby som bol úprimný, podľa mňa si to nikto ani neprečítal,“ povedal. „Neviním ich z ničoho. Čo je pre nich odkaz od neznámeho Belgičana?
Na začiatku roka 2017 Modrikamen zaregistroval belgickú nadáciu s názvom „The Movement“, teda Hnutie. To sa mu zišlo keď ho kontaktoval Farage v júni 2018. Ten mu povedal, že s Bannonom diskutoval o jeho myšlienke zjednotenia populistov a chce sa s ním stretnúť. Stretnutie sa odohralo o dva týždne, kde sa dohodli na spoločnom boji proti globalizmu, ktorý je zároveň bojom za „dušu sveta“.
Zhodli sa na pár základných princípoch, o ktorých si mysleli, že dokážu zjednotiť populistov: Dôležitosť národnej suverenity a hraníc, ochrana Izraela a skepticizmu k tomu, čo Modrikamen nazýva „klimatickou hystériou“. Identifikovali spoločných oponentov, akými sú napríklad George Soros a mainstreamové média, nehovoriac o „deep state“, teda systéme, ktorý mal údajne vytvárať legálne prekážky pre každého jedného z populistických lídrov – od Trumpa cez Salviniho až po Modrikamena. Rozhodli sa, že krajná pravica, akou je napríklad Zlatý úsvit v Grécku alebo Jobbik v Maďarsku nebudú súčasťou tejto populistickej internacionály.
„Bolo to veľmi jednoduché,“ vraví Modrikamen. „Globalisti majú svoje organizácie – pravdaže OSN, ale aj Davos a taktiež súkromnejšie miestečká, ako je napríklad Bilderberg Club – zatiaľ čo populisti sú na tom v každej krajine na vlastnú päsť. Nemáme také miesta stretov, kde by sme sa mohli stretávať a vzájomne sa upevňovať.“
Keď títo dvaja hlavní aktéri ohlásili, že Hnutie bude spolupracovať s Bannonom, Modrikamen mal naraz omnoho viac pozornosti upriamenej na seba než mal za celý svoj život. Reportéri prilietali až z New Yorku len kvôli rozhovorom, keďže boli šokovaní a zároveň aj nadchnutí Bannonovou odvážnou víziou Hnutia a jeho postavenia v budúcnosti.
Washington Post písal o Hnutí tak, že poskytne „nacionalistickým a populistickým stranám naprieč Európou know-how Spojených štátov v prieskumoch, oslovovaní voličov a vytváraní stratégii na okamžité reakcie na politické útoky.“ Do volieb do Európskeho parlamentu malo mať Hnutie výdavky medzi 25 až 50 miliónmi dolárov. Hnutie malo mať aj samitovú udalosť, ktorá by slúžila zároveň ako aj oficiálne založenie zoskupenia v novembri 2018 a zamestnať do 15 ľudí, ktorí sa budú starať o zabezpečenie samitu.
Plán získal podporu Salviniho a jeho spojenectvo s s Bannonom a Modrikamenom bolo široko pokryté médiami.
Hlasné bojové bubnovanie sa ozývalo vždy, keď Bannon navštívil Európu. „Tlčúce srdce globalistického projektu je v Bruseli,“ citovali ho média. „Ak prerazíte kolom upíra, celá vec začne vyprchávať.“
Davos pre populistov
Ani po pár mesiacoch sa táto udalosť dosiaľ nekonala. Najprv bola preložená na január, teraz Modrikamen hovorí o marci, ale nevedel som prísť na to, či už boli odoslané pozvánky, nie to či niekto pozvanie prijal. Jeden zo zamestnancov sa stará o tlačové záležitosti a komunikuje s Bannonovým štábom vo Washingtone. Modrikamen tvrdí, že si vymieňa e-maily s Bannonom tri alebo štyri krát do týždňa a telefonujú aspoň raz za týždeň. Žiadne veliteľstvo, dáta ani prieskumy sa zatiaľ v Bruseli nedejú.
Modrikamen, ktorý musí zabojovať vo voľbách (belgická vláda ku koncu minulého roka padla a voľby budú súbežne s tými do Európskeho parlamentu) tvrdí, že nikdy neplánoval vykonávať tú „ťažkú prácu“, z časti kvôli tomu, že by to mohlo byť považované za interferovanie zahraničnou mocnosťou a taktiež sa prekúsať mnohými zákonmi o finančných príspevkoch, ktoré majú krajiny EÚ.
„Steve si možno hneď neuvedomil, že v Spojených štátoch hovoril k tristo miliónom obyvateľov jedným jazykom, zatiaľ čo v 27 krajinách Európy je mnoho jazykov a politických tradícii,“ hovorí. „Potrebovali by ste obrovský tím ľudí, obrovskú mašinériu. To nebolo nikdy mojim zámerom. Ja osobne preferujem ľahšie štruktúry. Na samite budeme tvrdo pracovať na získavaní kontaktov, ale nechcem venovať 24 hodín svojho času vypomáhaním nejakej chorvátskej strany. Cieľom je týchto ľudí zoskupiť.
Zoskupením myslel pravidelné mítingy a vytvoreniu neformálnych kontaktov. „Povedzme že v Nemecku sa chcú niektorí ľudia súdiť so skupinami, ktoré prinášajú imigrantov na lodiach,“ povedal. „Potrebujú informácie z Talianska. To je jedna z vecí, ktorá sa dá urobiť.“
Populistická internacionála môže tiež zahrnúť brazilského prezidenta Jaira Bolsonara a, kto vie, možno že jedného dňa aj samotného Trumpa. Možno aj Rusov! Hovorí Modrikamen. (Ako rus, ktorý rozumie štýlu ruského populizmu, som mu poradil aby tak nekonal.)
Bol by to klub skôr pre vytvorenie siete a diskusiu než o volebnú mašinériu. Tento prístup vysvetľuje rozdiely medzi populistickými stranami v Európe a mimo nej – najmä v ich správaniu voči Putinovmu Rusku, ich rozdielnym ekonomickým agendám a dokonca aj v mierach ich euroskepticizmu. Modrikamen nechce rozbiť EÚ. Namiesto toho si myslí, že by to mala byť uvoľnenejšia konfederácia štátov s priamo voleným prezidentom a nadnárodnou silou, ktorá by chránila hranice. Tiež verí v to, že Belgicko profituje z eura, tak ako aj mnoho ďalších krajín.
V klube sa o všetkých týchto problémoch diskutuje, narozdiel od bežných volebných platforiem. Na to, aby sa strana alebo politik stali členmi musia jednoducho postaviť svoju krajinu na prvé miesto, hovorí Modrikamen. Zároveň sa musia hlásiť k základným populistickým princípom, ktoré spolu s Bannonom načrtli.
Zatiaľ čo nie som úplne presvedčený tým, že sa Modrikamenovi podarí uskutočniť túto myšlienku, aj s Bannonovou pomocou, chcel by som aby uspel. Nie v eurovoľbách, kde Hnutie nebude viesť akékoľvek súboje kde by sa spájali frakcie, nechce byť ani koordinačným centrom, ale chce vytvoriť populistickú alternatívu k Davosu. Ak začnú nacionalisti, pravičiari a populisti spolu dobre vychádzať a pravidelne stretávať, spolu s ich rozdielmi, budú sa navzájom počúvať a porovnávať svoje agendy, je pravdepodobné že sa ich podarí zmoderovať a začnú skôr rozmýšľať nad prekonávaním konfliktov než nad rozbíjaním a delením. Čo ich dnes naozaj spája je ich hnev, ktorý je nasmerovaný na elity; keď ho ale vyventilujú, objaví sa široké spektrum pre diskusiuo komplexnosti života.
Zdieľať tento článok