Ivan Štefunko stál pri zrode mnohých známych internetových projektov. Medzi najznámejšie patrí letenkový Pelikan.sk, portál EurActiv, v súčasnosti má Štefunko spolu s ďalšími partnermi investičný fond na podporu začínajúcich podnikateľských projektov.
uverejnil rozsiahly materiál o Ivanovi Štefunkovi. V ňom autori z portálu okrem iného tvrdili, že Štefunkovi podporu firmy Pro Partners dohodil počas Radičovej vlády Ivan Mikloš.
"Treba však poznamenať, že už vtedy bol aktívny portál Pelikán (pelikan.sk), ktorý za ceny častokrát nad priemerom normálnych cien leteniek, bežne ponúkaných inými cestovnými kanceláriami na Slovensku, dohadzoval letenky aj niektorým štátnym úradom", písal portál.
Text pokračoval s tým, že súhrne podľa Centrálneho registra zmlúv len táto Štefunkova firma vyčerpala zo štátneho rozpočtu viac ako 1,12 mil. EUR (viac ako 33 miliónov slovenských korún). A to sa bavíme len o období od roku 2011, odkedy majú štátne úrady povinnosť zverejňovať všetky zmluvy.
V roku 2012 nastúpila jednofarebná vláda SMERu‑SD a firmy podnikateľa Štefunka opätovne vyhľadávali príležitosti, ako sa podieľať na čerpaní verejných financií.
Hneď v prvom polroku 2012 sa v gescii ministra financií podpisoval kontrakt na zlaté vajce Štefunkovho podnikania – startupy (podpora začínajúcich podnikateľov), nazývaná aj ako schéma JEREMIE, ktorej úspešnosť je minimálne otázna.
Podľa informácií od niektorých podnikateľov mal údajne od nich niekto pýtať podiely na firmách výmenou za schválenie úveru.
Podľa vysokého úradníka Ministerstva financií Slovenskej republiky mal Štefunko za tieto „služby“ Kažimírovmu ministerstvu v spleti sprostredkovateľov a Európskej investičnej banky spolufakturovať niekoľko miliónov ročne a to bez akéhokoľvek zverejnenia v registri zmlúv.
Na stránkach spoločnosti Neulogy Ventures, v ktorej figuruje Štefunko ako predseda predstavenstva, v sekcii JEREMIE sa píše „EIF (Európska investičná banka, pozn. redakcie) vybralo Neulogy Ventures ako správcu nástrojov rizikového kapitálu; seed fondu a fondu rizikového kapitálu, ktoré sú určené na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP (malé a stredné podniky, pozn. redakcie) s vysokým potenciálom rastu.“
Reakcia Progresívneho Slovenska
"Neulogy a.s. vypracovalo biznis plán, na základe ktorého Ivan Štefunko s Martinom Brunckom oslovili viacerých investorov. Jedným z nich bola aj spoločnosť Pro Partners. Investovali zhruba 300-tisíc eur, ktoré mali garantovať počiatočné vybudovanie firmy a vďaka tejto investícii získali menšinový podiel v spoločnosti. Spoločnosť si stanovila odvážne ciele a mnohé z nich naplnila. Stala sa rešpektovaným partnerom vedeckých inštitúcií doma aj v zahraničí. Pomáhala budovať startupový ekosystém, a podieľala sa na vzniku niekoľkých úspešných iniciatív ako napríklad Startup Awards. ", píšu na svojej stránke Progresívci.
Tandem Bruncko - Štefunko
Okrem vzletných "IT slov" ľudia z Progresívneho Slovenska sami potvrdili prepojenie Bruncka a Štefunka. Nakoniec stačí sa pozrieť akú funkciu splnomocnenca Bruncko zastával počas vlády Ivety Radičovej.
Webnoviny o tom priniesli informácie 2. februára 2011:
"Vedomostnú ekonomiku bude na Slovensku zastrešovať nový vládny splnomocnenec. Kabinet Ivety Radičovej v stredu s účinnosťou od začiatku februára vymenoval na základe návrhu ministerstva financií do funkcie splnomocnenca vlády pre vedomostnú ekonomiku
Martina Bruncka. Minister financií Ivan Mikloš navrhol na tento post svojho poradcu ešte z predchádzajúceho pôsobenia na poste ministra.
Úlohou nového splnomocnenca bude
znovu rozbehnúť projekt budovania znalostnej spoločnosti. Ten pôvodný, pod názvom
Minerva, budoval Bruncko na ministerstve financií ešte za druhej Dzurindovej vlády. Cieľom budovania znalostnej ekonomiky má byť
zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, zvýšenie životnej úrovne, zamestnanosti a platov. Vláda v stredu schválila aj štatút nového splnomocnenca, pričom mu určila aj funkčný plat, a to vo výške platu poslanca
1 804,05 eura a k tomu paušálnu náhradu v sume
1 132 eur.", písali webnoviny.
Na konci tejto éry práve prichádzajú Štefunkovi dotácie.
Súčasnosť a Monogram Technologies
"Firma
Monogram Technologies vznikla v roku 2005. O tri roky neskôr sa stal jej spolumajiteľom – cez spoločnosť Monogram Ventures – aj Štefunko. Práve v tomto čase tržby Monogramu závratne stúpali – až na úroveň osem miliónov eur v roku 2012. O dva roky neskôr získala táto firma štátnu zákazku za 2,5 milióna eur. Išlo o dodávku vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu. V rámci zákazky dodala 38 položiek pre vedecké účely. Celá súťaž aj ceny však vzbudzujú vážne pochybnosti.", píše Martin Turček na portáli Aktualít.
Podľa neho
"Viacero položiek v obstarávaní totiž javí známky vysokého predraženia. Nie je to však možné overiť u všetkých, keďže pri niektorých položkách neexistuje bližšia špecifikácia.Najlepším príkladom predraženia sú licencie na IBM dopravné centrum, ktoré sa v roku 2014 predávali za 90-tisíc dolárov (v tom čase 67 500 eur)." "Firma Monogram ich však univerzite
dodala za 174-tisíc eur. Keďže sa dodávali tri licencie, univerzita mohla prísť o vyše 300-tisíc eur. Za jedinú z 38 položiek v tendri.Konkurenčný Anext nacenil licencie na 128-tisíc eur, čo je o štvrtinu menej ako Monogram. V celkovom súčte všetkých položiek však vychádzala lacnejšie ponuka Monogramu.", uvádza Turček z Aktualít.
Pokračuje tým, že spomínanom
tendri je viacero indícií nekalého správania a koordinácie ponúk medzi uchádzačmi. Takýto postup sa formálne nazýva ‚‚kartelová dohoda’’.
Vyšetrovanie takéhoto správania má v kompetencii Protimonopolný úrad. Jeho hovorkyňa Adriana Oľšavská potvrdila, že prípad preverujú. Úrad v súčasnosti spracúva závery šetrenia.
Víťazná spoločnosť Monogram – aj jej konkurent Anext – chceli dodávať univerzite rovnaké položky. Vo všetkých 38 prípadoch, čo nebýva v podobných tendroch zvykom.
Rovnaké položky chceli dodávať aj v prípadoch, kedy ich museli vyskladať z viacerých komponentov – napríklad biomedicínske laboratórium.
Túto položku dokonca obaja uchádzači nazvali ‚‚bm combi lab‘‘, hoci takýto termín nie je zaužívaný. Potvrdzuje to aj google vyhľadávanie, ktoré vráti nula výsledkov.
Podobné položky, ktorých názvy síce formálne neexistujú, no obaja uchádzači ich nazvali úplne rovnako, sú minimálne štyri.
Zhodné sú aj viaceré dokumenty, ktoré písali uchádzači a predložili ich v tendri. A to od slova do slova, vrátane chýb – napríklad v slovnom spojení ‚‚podmienky účastí‘‘.
Firmy nazývali rovnako všetky položky – vrátane skratiek či nelogických formulácií typu ‚‚anténna,‘‘ ktoré sú nespisovnou kombináciou slova anténa v slovenčine a angličtine.
Firma Anext je dlhodobo spájaná s Jánom Počiatkom, ale aj s
oligarchom Jozefom Brhelom. Jej zápis v protischránkovom registri
preveruje aj žilinský okresný súd. Brhelov hovorca Juraj Puchý však spájanie s Anextom odmietol.
Dva dôveryhodné zdroje, ktoré chcú zostať v anonymite, tvrdia, že Anext bol síce v tendri konkurentom Monogramu, no zároveň aj jeho subdodávateľom. Firma Anext na otázku, či je to pravda, neodpovedala.
Štefunko hovorí, že o podnikaní Monogramu nemá žiadne informácie. Ako akcionár firmy, ktorý nefiguruje v orgánoch spoločnosti, vraj nemal na jej fungovanie žiadny vplyv. Neskôr dodal, že ‚‚obchodné vedenie firmy akúkoľvek kolúziu odmieta".
Na otázku, či ako akcionár nevyvodií zodpovednosť voči orgánom spoločnosti, Štefunko reagoval, že ‚‚ako nepriamy menšinový spoločník nemám prístup ku všetkým podkladom spoločnosti, ani kompetenciu vyvodzovať zodpovednosť voči obchodnému vedeniu‘."
Namiesto záveru?
