Zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) došlo v minulosti pri kľúčových konaniach a rozhodovaniach k viacerým porušeniam zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o verejnom obstarávaní, ako aj zákona o finančnej kontrole. K takému záveru dospeli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Predseda úradu Karol Mitrík protokol o výsledku kontroly odstúpil na ďalšie konanie nielen Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ale aj orgánom činným v trestnom konaní.

Cieľom kontroly bolo preveriť postup ÚRSO pri tvorbe cien elektriny pre odberateľov v domácnosti, ako aj proces cenovej regulácie a spôsob kontroly regulovaných subjektov. "Osobitný dôraz kontrola kládla na preverenie postupu ÚRSO, ktorý viedol v roku 2017 k zvýšeniu cien pre časť odberateľov elektriny a následne vrátenie týchto cien na úroveň roku 2016," informoval v piatok hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Najväčšie problémy zistili kontrolóri v cenovom konaní, ktorého súčasťou je aj proces objektivizácie hodnoty majetku regulovaných subjektov. Ten vstupuje do stanovenia koncovej ceny energie. ÚRSO v čase kontroly nemal podľa NKÚ vypracovaný interný predpis, ktorý by proces cenového konania podrobnejšie upravoval. Pre účely objektivizácie majetku pre nové regulačné obdobie, teda od roku 2017, využil znalecké skúmanie, ktoré vykonali štyri externé znalecké organizácie, 17 externých konzultantov a do procesu boli zapojení aj zamestnanci úradu.



"Kontrola zistila, že niektoré výstupy znaleckých organizácii a právne poradenstvo neboli pre tento proces nevyhnutné, viaceré výdavky za znalecké posudky a analýzy sú nepreukázateľné. Niektoré znalecké posudky boli odovzdané úradu až po zmluvne dohodnutom termíne, čo znamená, že sa nemohli premietnuť do všeobecnej hodnoty majetku, a teda do procesu cenotvorby, ktorá sa týmto spôsobom javí problematická a neobjektívna," priblížil Papajčík s tým, že pri výbere znalcov úrad nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Výsledkom cenotvorby založenej na celom rade problémov a nedostatkov tak bolo podľa NKÚ zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré vyvolalo množstvo negatívnych reakcií. Na stanovenie nových cien sa použilo prepočítanie všeobecnej hodnoty majetku používaného na výkon regulovanej činnosti v sieťových odvetviach z roku 2010, ktorej hodnota sa využívala pre stanovenie cien elektriny do roku 2016. V roku 2016 však už nebola aktuálna, čo bolo v rozpore s princípmi regulačnej politiky aj spôsobom tvorby cien, konštatuje kontrolný úrad.



Kontrola poukazuje aj na narušenie princípov transparentnosti a nezávislosti činnosti úradu. "NKÚ upozorňuje parlament či vládu na skutočnosť, že nezávislosť regulátora je základným princípom, bez ktorého je nemožné, aby ÚRSO riadne plnil zverené úlohy. Národný regulačný orgán musí byť maximálne otvorenou inštitúciou, ktorej rozhodnutia sú transparentné, vecne preukazné a je zabezpečená jeho nezávislá pôsobnosť od akýchkoľvek vedľajších, privátnych záujmov," dodal Papajčík.