Súčasný ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov) je bezzubý a zároveň príliš tvrdý. V úvode tretieho rokovacieho dňa 40. schôdze Národnej rady (NR) SR to vyhlásil opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS).

"Možno to znie paradoxne, ale je to tak. Dovolím si to tvrdiť ako niekto, kto je už tretí rok vo Výbore NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií," povedal Dostál. Za bezzubý považuje zákon preto, lebo v skutočne vážnych konfliktoch záujmov sa zvyčajne nedeje nič. "Existuje nejaká väčšina, ktorá zablokuje už to, aby sa konanie začalo. Alebo keď sa začne, rozhodne politicky, že skutok sa nestal," vysvetlil.

Za neprimerane tvrdý ho považuje, lebo bez milosti núti orgány, ktoré o tom rozhodujú, udeľovať veľmi tvrdé sankcie za drobné a neúmyselné porušenie zákona, ako je nepodanie majetkového priznania do 31. marca. "Urobíte to 1. apríla, pokuta. Zabudnete uviesť jednu parcelu z pozemkov, ktoré vlastníte, pokuta. Zabudnete na to, že máte len prerušenú, a nie skončenú živnosť, a tá sa obnoví, pokuta. Urobíte to dvakrát, nasleduje strata mandátu, respektíve verejnej funkcie. A navrhovaná novela toto takmer vôbec nerieši," povedal Dostál na margo poslaneckej novely z dielne Smeru-SD, SNS a Mostu-Híd, o ktorej plénum diskutuje.

Novela zákona má priniesť nové pravidlá pri vypĺňaní majetkových priznaní. V prípade schválenia by sa zákon mal po novom vzťahovať na viac verejných funkcionárov ako doteraz. Novela má upraviť otázku presnejšieho opisovania majetkov a darov. Právna norma má riešiť aj majetkové prírastky verejného funkcionára. Tým sa má chápať rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení.

Zmeny sa majú týkať aj spôsobu pokutovania verejných funkcionárov. Sankcie by po novom mohol výbor udeľovať aj opakovane. Pokiaľ ide o sankciu v podobe straty verejnej funkcie, hroziť by mala za opakované porušenie povinností v jednom funkčnom období.

Zmeny v zákone pripravovala niekoľko mesiacov pracovná skupina. Do parlamentu ich predložili koaliční poslanci Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho definitívne schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov. Koalícia ich sama nemá, potrebuje pomoc opozície.