Návrh tzv. uhoľnej komisie v Nemecku na ukončenie výroby elektrickej energie z uhlia najneskôr koncom roka 2038 vyvolal vlnu kritiky. Denník Münchner Merkur v pondelok vo svojom úvodníku označil tento plán za "riskantný experiment".

"Najprv jadrová energia, teraz uhlie. Štvrtá najväčšia ekonomika sveta sa týmto dvojitým ústupom (od výroby energií z jadra a uhlia) pustila do riskantného experimentu," hlásajú noviny.

Poukazujú pritom na fakt, že zatiaľ čo prínosy tohto plánu sú diskutabilné, dlhodobé dôsledky sú vážne: koniec výroby elektriny z uhlia prinesie obrovské bremeno na plecia občanov a podnikov, ohrozí konkurencieschopnosť ekonomiky a zvýši závislosť krajiny na ruskom plyne.

Podľa novín by sa malo diskutovať o tom, či tento krok skutočne významne prispeje k záchrane klímy. Potom by bolo potrebné zaručiť, aby sa pridali aj partneri v Európskej únii. V opačnom prípade by ústup Nemecka od uhlia bol jednoducho iba opakovaním chyby, ktoré vláda urobila s rýchlym vycúvaním z jadrovej energie.

Samotné Nemecko nemôže zachrániť klímu. Najmä nie s drahými a neefektívnymi koncepciami, dodali noviny.

Aj nemecká energetická spoločnosť RWE varuje, že nový plán by mal významné dôsledky pre energetický sektor celej krajiny aj pre ňu samotnú. Pre RWE je rok 2038 príliš skorý termín na ukončenie výroby energie z uhlia, čo bude mať "ďalekosiahle dôsledky" aj pre celý nemecký energetický sektor.

Uhoľná komisia má pritom za úlohu nájsť tiež riešenia vrátane nových pracovných miest a investícií pre regióny a odvetvia, ktoré najviac ovplyvnia plánované zmeny.

"Návrhy komisie budú mať vážne dôsledky pre RWE a jej výrobu elektriny z lignitu. Budeme dôkladne analyzovať konkrétne dôsledky pre našu spoločnosť," povedal generálny riaditeľ Rolf Martin Schmitz. A vyzval politikov, aby hľadali riešenia, ktoré neuškodia zamestnancom ani firme. Dodal, že jeho spoločnosť je otvorená diskusii.