Situáciou vo Venezuele sa v sobotu popoludní SEČ začala na mimoriadnom zasadaní iniciovanom Spojenými štátmi zaoberať Bezpečnostná rada OSN.

Jeho konaniu sa procedurálnym hlasovaním snažili zabrániť Rusko a Čína, ale neuspeli. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia podľa agentúry AP argumentoval, že Venezuela nepredstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, naopak - čelí snahe USA "o štátny prevrat".



Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo namietal, že Maduro venezuelský ľud utláča, nechá ho hladovať a núti utekať do zahraničia. Pompeo tiež odmietol Madurovu výzvu, aby americkí diplomati opustili Venezuelu s tým, že očakáva, že budú naďalej pod ochranou. "Neskúšajte Spojené štáty v našom úsilí chrániť našich vlastných ľudí," povedal Pompeo. Madurovu vládu označil za "nelegitímny mafiánsky štát" a dodal, že jeho "socialistický experiment spôsobil, že ekonomika sa zrútila". Zároveň vyzval všetky krajiny, aby tiež uznali Juana Guaidóa za dočasného prezidenta, uviedla agentúra DPA.

Veľká Británia sa medzitým v sobotu pridala k Nemecku, Francúzsku a Španielsku s výzvou adresovanou venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, aby do ôsmich dní oznámil termín novej voľby hlavy štátu, inak je pripravená uznať za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.



"Po vylúčení opozičných kandidátov, podvodoch s hlasovacími lístkami a nezrovnalostiach vo voľbách je jasné, že prezident Nicolás Maduro nie je legitímnym lídrom Venezuely," napísal britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt na svojom konte na Twitteri. Guaidó je podľa neho vhodná osobnosť, ktorá môže posunúť Venezuelu dopredu.

"Ak v priebehu ôsmich dní nebudú vyhlásené nové a spravodlivé voľby, Spojené kráľovstvo ho uzná za dočasného prezidenta, aby pokračoval v politickom procese smerujúcom k demokracii," uviedol ďalej Hunt citovaný agentúrou AFP. "Je čas na nový začiatok pre trpiacich ľudí vo Venezuele," dodal šéf britskej diplomacie.

Podobné stanovisko tlmočili v sobotu prostredníctvom Twitteru aj vlády Nemecka, Francúzska a Španielska.

Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Jeho inauguráciu, ktorá neprebehla v parlamente ovládanom opozíciou, ale pred sídlom najvyššieho súdu, však bojkotovali štáty Európskej únie i väčšina latinskoamerických krajín.



Predseda venezuelského Národného zhromaždenia Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu. Maduro to nazval pokusom o prevrat a prerušil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi.

Na strane Madura stoja okrem iných Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Guaidóa už uznali za prezidenta okrem USA aj Argentína, Brazília, Čile alebo Kanada. Európska únia zatiaľ konkrétny postoj nezaujala.