Ten, kto spĺňa podmienky na to, aby kandidoval na post ústavného sudcu, môže (no nemusí) kandidovať. Je to osobné rozhodnutie kandidáta. 

Internet ovládla téma voľby ústavných sudcov nakoľko sa medzi kandidátmi objavil aj bývalý premiér Doc. JUDr. Róbert Fico, CSc. Nie len vo virtuálnom, ale aj mediálnom svete sa objavilo množstvo názorov na jeho kandidatúru. Medzi nimi aj video iniciatívy Za slušné Slovensko.

Nemôžem nesúhlasiť s tým, že “na tom, kto sa stane ústavným sudcom záleží”, ale ako dokáže bežný občan priamo ovplyvniť túto voľbu? Nebodaj výzvou na odstúpenie od kandidatúry? Musíme si uvedomiť jednu zásadnú skutočnosť. Ten, kto spĺňa podmienky na to, aby kandidoval na post ústavného sudcu, môže (no nemusí) kandidovať. Je to osobné rozhodnutie kandidáta.  Nakoľko žijeme v demokratickej krajine, tejto osobnej volbe za predpokladu splnenia podmienok nedokážeme zabrániť.

Jedná sa o priamy akt parlamentu a prezidenta SR. Občan, ako taký mohol voľbu ústavných sudcov ovplyvniť v minulosti a to predchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Práve toto bol okamih, kde sa okrem iného zostavovalo zloženie parlamentu, ktoré má v súčasnosti priamy vplyv na voľbu ÚS. Fascinuje ma momentálna mánia okolo tejto voľby, ktorá si podľa môjho názoru vyžaduje viac našej pozornosti a energie, ako je v skutočnosti potrebné. Pýtam sa sám seba “prečo sa ľudia často preberú, keď je už neskoro?”

Avšak tejto téme sa už nechcem ďalej venovať, nakoľko v tejto chvíli považujem za dôležitejšie niečo úplne iné.

Demokratické voľby sú nástroj, ktorým dokážeme priamo (našou účasťou) ovplyvniť smerovanie Slovenska. Pred nami sú prezidentské voľby a voľby do europarlamentu.

To, by si malo vyžadovať našu pozornosť, sústredenosť a energiu. Práve tu máme moc niečo reálne ovplyvniť.

Keď som si pozrel štatistiky komunálnych volieb, ktoré sme mali minulý rok v novembri, prekvapila ma percentuálna účasť na týchto voľbách, celkovo 48,67% (zdroj: štatistický úrad SR) Pri tom, ako som sa díval na obrazovku svojho počítača som si niečo uvedomil. Zaokrúhlene, polovica oprávnených voličov rozhodla o smerovaní a budúcnosti druhej polovice.

Poďme kúsok ďalej. Keďže nás čakajú voľby prezidenta, tak som si dal tú námahu pozrieť aj tieto čísla. Tu bola volebná účasť na úrovni 43,40% v prvom kole a 50,48 % v druhom kole (zdroj: štatistický úrad SR) Opäť sa stretávame s tým, že polovica občanov rozhodla o tej druhej.

A teraz to najlepšie nakoniec. Volebná účasť europarlamentých volieb dosiahla 13,05% (zdroj: štatistický úrad SR) v číslach to znamená, že 576 437 voličov rozhodlo o tom, kto bude v EP zastávať a hájiť záujmy Slovenska, vrátane zastúpenia v dôležitých otázkach a problémoch, ktorými je Európa zmietaná. 3 837 996 voličov sa volieb do EP nezúčastnilo a tým sa vzdalo rozhodovacieho práva v prospech len pol milióna občanov. Tí rozhodli za nás všetkých!

Je otázkou času, kedy a ako si necháme zasahovať do našej suverenity, pokiaľ na mieste europoslancov nebudú sedieť kandidáti, ktorí také niečo nedovolia.

Priatelia, pozerajme sa do budúcnosti a riešme to, čo dokážeme priamo ovplyvniť.

Účasť na voľbách je každého osobná vec, ale svojim hlasom dokážeš ovplyvniť oveľa viac, ako štrnganím kľúčov na námestí, keď je už neskoro.

Ako aktívny občan som sa rozhodol vstúpiť do politickej strany Národná koalícia v ktorej v súčastnosti pôsobím ako krajský predseda Košického kraja. K tomuto rozhodnutiu som dospel hlavne na základe kresťanského piliéra, ktorý táto politická strana zastáva, pretože verím, že kresťanstvo je nositeľom správnych hodnôt, ktoré by sa mali do verejného života premietať.