Zakladateľ spoločnosti WikiLeaks Julian Assange, ktorý sa od roku 2012 ukrýva na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, podal právnu námietku voči administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informoval o tom v stredu denník The Guardian.

Právnici tohto 47-ročného austrálskeho aktivistu podali urgentnú žiadosť na Medziamerický výbor pre ľudské práva (IACHR) so sídlom vo Washingtone. Americká prokuratúra má podľa znenia tohto dokumentu "odpečatiť" všetky tajné obvinenia vznesené voči Assangeovi.

Takýto krok je pokusom predísť vydaniu Assangea do USA v čase, keď nová ekvádorská vláda prejavuje voči jeho pobytu na londýnskej ambasáde čoraz odmietavejší postoj.

Julian Assange sa na ekvádorské veľvyslanectvo uchýlil po tom, ako ušiel pred extradičným konaním na najvyššom súde Británie, kde mu hrozilo vydanie na stíhanie do Švédska v súvislosti s vyšetrovaním údajného znásilnenia. Švédska prokuratúra medzičasom svoju požiadavku o jeho vydanie stiahla.

Ak by však Assange vyšiel z budovy ekvádorskej ambasády v Londýne, hrozilo by mu zatknutie a americké úrady by voči nemu pravdepodobne začali nový extradičný proces ohľadom bezpečnostných trestných činov.

Predpokladá sa, že americká prokuratúra vyšetruje Assangea prinajmenšom od roku 2011 v súvislosti so zverejnením státisícov amerických diplomatických správ na stránke WikiLeaks. Tieto materiály prebralo množstvo medzinárodných médií.

Právna námietka podaná Assangeovými právnikmi, ktorá obsahuje 1172 strán, zároveň vyzýva Ekvádor, aby voči nemu ukončil svoje "špionážne aktivity". Assangeovi právnici tvrdia, že Trumpova administratíva vyvíja na Ekvádor nátlak, aby ich klienta vydal na stíhanie do Washingtonu.

Denník The New York Times v decembri napísal, že nový ekvádorský prezident Lenín Moreno sa pokúsil vyjednať vydanie Assangea do USA výmenou za "odpustenie dlhov" svojej krajiny.