Bulharské a rakúske predsedníctvo v Rade EÚ nezaznamenali veľký pokrok ohľadom schválenia novej smernice o plyne, Európska komisia preto veľké nádeje vkladá do prebiehajúceho rumunského predsedníctva. Uviedol v pondelok večer podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič po skončení trojstranných rokovaní týkajúcich sa tranzitu plynu po roku 2019 medzi exekutívou EÚ, Ruskom a Ukrajinou.

Šefčovič ocenil slová ruského ministra energetiky Alexandra Novaka a šéfa spoločnosti Gazprom Alexeja Millera, že majú záujem na tom, aby tranzit plynu do Európy cez Ukrajinu pokračoval aj po roku 2019. Slovenský eurokomisár pred novinármi zdôraznil, že obom stranám, Rusku aj Ukrajine, zdôraznil, že "hodiny tikajú" a netreba zabúdať na to, že s koncom roka 2019 sa skončí aj platnosť súčasnej zmluvy o dodávkach ruského plynu do Európy.

Návrh, ktorý Šefčovič predložil obom krajinám, sa týka troch oblastí: doby trvania novej dohody, objemov prepravovaného plynu a poplatkov. V širšom kontexte sa však zaoberá aj otázkou investícií, údržbou plynovodného potrubia a ďalších technicko-právnych záležitostí.
V konkrétnej rovine návrh z dielne EK hovorí o platnosti novej dohody po dobu desiatich rokov, pričom každý rok by do Európy malo cez Ukrajinu (a cez Slovensko) povinne prúdiť najmenej 60 miliárd kubických metrov (bcm) plynu s dodatočnou flexibilitou vo výške 30 bcm.

Šefčovič pred novinármi uviedol, že si uvedomuje, že ide o "mnohomiliardovú záležitosť", aj preto podľa jeho slov exekutíva EÚ poskytla Moskve a Kyjevu čas do mája tohto roku, aby podrobne preskúmali tento návrh. Spresnil, že máj je vhodný termín, lebo na Ukrajine už bude po prezidentských voľbách, bude známa nová administratíva, a on sám - ako priznal -, v tom čase už vyčerpá neplatené voľno, ktoré v eurokomisii začne čerpať začiatkom februára pre svoju kandidatúru v prezidentských voľbách SR (kandidát strany Smer-SD).

Májové trojstranné rokovania Šefčovič považuje za "zlomové", po nich bude treba využiť každý týždeň na to, aby sa budúca dohoda o preprave ruského plynu do Európy cez Ukrajinu stihla uzavrieť ešte v tomto roku a aby to bola dlhodobá dohoda. Dodal, že si žiadna zo strán - ani EÚ, ani Rusko - neželá, aby sa zopakovala situácia z roku 2009, keď došlo k výpadkom dodávok plynu na európsky trh.

"Som rád, že máme prísľub od ruského ministra energetiky, že Rusko je pripravené použiť ukrajinskú tranzitnú cestu, že je ochotné spolupracovať, aby nenastali žiadne komplikácie a ťažkosti. Vítam tento prísľub, aby sme predišli akýmkoľvek obavám na trhu s plynom," opísal situáciu Šefčovič.

Podpredseda EK využil pondelňajšie rokovania s ruskou a ukrajinskou delegáciou aj na bilaterálne stretnutia. Spresnil, že s ruským ministrom energetiky hovoril o synchronizácii elektrickej rozvodnej siete troch pobaltských krajín so sieťou EÚ, čo znamená odstrihnutie sa od siete z čias Sovietskeho zväzu. Šefčovič spresnil, že eurokomisia chce tento cieľ dosiahnuť do roku 2025 a to bez akýchkoľvek rizík pre baltské krajiny, Rusko či Bielorusko.

So šéfom ukrajinskej spoločnosti Neftohaz Šefčovič hovoril najmä o takzvanom unbundlingu, čiže potrebe rozdelenia monopolov na energetickom trhu. Komisia dostala na stôl nový návrh Kyjeva, ktorý musí podrobne preskúmať. Šefčovič zároveň zopakoval, že EÚ je ochotná aj naďalej Ukrajine pomáhať pri reforme energetického sektora.

Na otázku v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2, ktorý pri dodávkach plynu do Európy obíde Ukrajinu a strednú Európu a ktorý je proti konceptu energetickej únie, Šefčovič pripomenul, že EK čaká na schválenie smernice o plyne, kde minulý rok nenastal žiaden pokrok. Vyjadril nádej, že Rumunsko na čele EÚ pokročí v rokovaniach s členskými štátmi, aby ešte do konca mandátu tejto eurokomisie bolo možné prijať ucelený právny systém týkajúci sa plynovodov z tretích krajín, čo sa týka aj projektu Nord Stream 2.