Komentár Dušana Čaploviča: Budúci prezident má spájať a nie kádrovať a rozdeľovať
22 | 01 | 2019 I Dušan Čaplovič
Keď celkom nedávno Richard Sulík, poslanec Európskeho parlamentu, urobil svoje ďalšie vyznanie, tentoraz v príhovore z Bruselu a konkrétne k rozhodnutiu eurokomisára a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča kandidovať, uchádzať sa o zvolenie za prezidenta Slovenskej republiky, vôbec ma neprekvapilo jeho stanovisko (čo ma už môže na R. Sulíkovi prekvapiť), jeho zvestovanie, najmä o tom, že tento kandidát nežije na Slovensku a nemá kontakt so slovenskou politickou realitou.
Veru, povedal to Richard Sulík, ktorý je už jedno volebné obdobie poslancom v Bruseli, politik rôznych tvári a protirečivých vyjadrení. Prirodzene vychvaľuje svojho kandidáta na prezidenta Roberta Mistríka, bývalého člena strany SaS, aký je to skvelý človek a politik, ako pomáha Slovensku, čo všetko urobil pre Slovensko. Áno, Robert Mistrík je predovšetkým dobrý vedec, ale aj trochu podnikateľ, nie je však politik, veď doslovne zbabelo zutekal zo SaS, po prehratých voľbách v roku 2012.
Áno, Maroš Šefčovič je predovšetkým diplomat a politik, ktorý skvele reprezentoval Slovensko v zahraničí, venuje sa politike a má sa právo uchádzať o pozíciu slovenského prezidenta. Napokon T. G. Masaryk bol tiež dlhodobo mimo Rakúska – Uhorska, poznal v tom čase súdobú domácu politiku len sprostredkovane a napriek tomu sa stal skvelým prezidentom a bol oporou Československa, najmä za svoje morálne vlastnosti, demokratické cítenie a medzinárodné kontakty, ktoré musí mať prezident. Chce europoslanec Richard Sulík práve tieto jeho schopnosti popierať a naďalej ľudí systematicky kádrovať.
Napokon, terajší kandidát SaS, vedec a podnikateľ Robert Mistrík, taktiež sa hlava nehlava presadzuje len cez kádrovanie svojich protikandidátov a samoľúbo o sebe vyhlasuje, že je najlepší kandidát pravice. Pripomínam, že každý jeden, kto splní stanovené podmienky má právo uchádzať sa o funkciu prezidenta, napokon verím, že v priame voľbe rozhodnú občania a nie kádrujúci politici a novinári.
Nuž, prezidentská funkcia nie je o pravici alebo ľavici, prezidentská funkcia je o charaktere a schopnostiach osobnosti a nie o kádrovaní, o pokračujúcom rozdeľovaní našej, už značne rozčesnutej spoločnosti, prezidentská funkcia je o schopnosti spájať a nie rozdeľovať, a najmä o schopnosti byť prezidentom všetkých. Rozdeľovania spoločnosti sme si v prezidentskom úrade za posledných päť rokov užili dosť, teraz je úlohou budúceho prezidenta ľudí nekádrovať, ale spájať a najmä byť medzinárodne i doma uznávanou osobnosť.
Veru, povedal to Richard Sulík, ktorý je už jedno volebné obdobie poslancom v Bruseli, politik rôznych tvári a protirečivých vyjadrení. Prirodzene vychvaľuje svojho kandidáta na prezidenta Roberta Mistríka, bývalého člena strany SaS, aký je to skvelý človek a politik, ako pomáha Slovensku, čo všetko urobil pre Slovensko. Áno, Robert Mistrík je predovšetkým dobrý vedec, ale aj trochu podnikateľ, nie je však politik, veď doslovne zbabelo zutekal zo SaS, po prehratých voľbách v roku 2012.
Áno, Maroš Šefčovič je predovšetkým diplomat a politik, ktorý skvele reprezentoval Slovensko v zahraničí, venuje sa politike a má sa právo uchádzať o pozíciu slovenského prezidenta. Napokon T. G. Masaryk bol tiež dlhodobo mimo Rakúska – Uhorska, poznal v tom čase súdobú domácu politiku len sprostredkovane a napriek tomu sa stal skvelým prezidentom a bol oporou Československa, najmä za svoje morálne vlastnosti, demokratické cítenie a medzinárodné kontakty, ktoré musí mať prezident. Chce europoslanec Richard Sulík práve tieto jeho schopnosti popierať a naďalej ľudí systematicky kádrovať.
Napokon, terajší kandidát SaS, vedec a podnikateľ Robert Mistrík, taktiež sa hlava nehlava presadzuje len cez kádrovanie svojich protikandidátov a samoľúbo o sebe vyhlasuje, že je najlepší kandidát pravice. Pripomínam, že každý jeden, kto splní stanovené podmienky má právo uchádzať sa o funkciu prezidenta, napokon verím, že v priame voľbe rozhodnú občania a nie kádrujúci politici a novinári.
Nuž, prezidentská funkcia nie je o pravici alebo ľavici, prezidentská funkcia je o charaktere a schopnostiach osobnosti a nie o kádrovaní, o pokračujúcom rozdeľovaní našej, už značne rozčesnutej spoločnosti, prezidentská funkcia je o schopnosti spájať a nie rozdeľovať, a najmä o schopnosti byť prezidentom všetkých. Rozdeľovania spoločnosti sme si v prezidentskom úrade za posledných päť rokov užili dosť, teraz je úlohou budúceho prezidenta ľudí nekádrovať, ale spájať a najmä byť medzinárodne i doma uznávanou osobnosť.
Zdieľať tento článok