Winston Churchill raz opísal Rusko ako “záhadu zabalenú v tajomstve, ktorá je v enigme”. Jeho slová odrážajú pravdu aj v dnešnej dobe, kedy môžme vidieť ako sa Rusko, takmer tajomne, dostalo na svetové výslnie ako vojenská veľmoc, geopolitický rival a najmä veľkou záhadou, ktorú ešte vo Washingtone D.C. nikto nerozlúštil. Obama sa trpko mýlil, keď si robil žarty z obáv Mitta Romneyho. Ten tvrdil, že Rusko je hrozbou pre svetový poriadok, ale Obama jeho obavy zmietol zo stola s tým, že Rusko označil len za “regionálnu veľmoc”. 

Zahraniční experti z Washington D.C. majú biednu bilanciu predpovedania udalostí. Leon Aron napísal pre Foreign Policy Institute túto myšlienku: “Každá revolúcia je prekvapením. Napriek tomu je posledná revolúcia v Rusku braná ako najväčšie prekvapenie. Pred rokom 1991 nedokázal predpovedať neodvratný pád Sovietskeho zväzu žiaden expert, politik ani vedec zo západu.”

Po páde Sovietskeho zväzu si všetci mysleli, že sa z Ruska stane bezvýznamná a spiatočnícka krajina, ktorú budú môcť rozvinuté krajiny ignorovať. Táto predpoveď im ale nevyšla tak, ako si predstavovali. 

Dnes môžeme vidieť Putina na televíznej stanici CNN, ako takmer s úsmevom stláča gombík na vystrelenie hypersonickej nukleárnej rakety do stratosféry, o ktorej Putin tvrdí, že je “nezastaviteľná” a schopná doletu na akékoľvek mesto v Spojených štátoch. Namiesto ústupkov Rusko navyšuje konfrontáciu so Spojenými štátmi a obe krajiny sa vrátili k vzťahom ako za Studenej vojny v minulom storočí. Stephen Cohen z Princetonskej univerzity tvrdí, že hrozba nukleárnej vojny je od Kubánskej krízy prvýkrát opodstatnená a reálna.  

Väčšou záhadou než znovuzrodený politický vplyv je už len unáhlená rola Ruska ako svetového ochrancu kresťanstva. Zdá sa byť nemysliteľné, že Vladimír Putin, bývalý agent KGB, kritizuje západné krajiny pre to, že zanevreli na svoje kresťanské korene.

Putin tvrdí: Ľudia na západe sa čoraz viac hanbia za svoju vieru a boja sa o nej otvorene hovoriť. Kresťanské sviatky a oslavy sú buď odstraňované alebo neutrálne premenovávané - ako keby sa hanbili za svoje kresťanské zvyky. Touto metódou sa ale dáva do úzadia hlbšia morálna hodnota týchto sviatkov. A tieto krajiny sa snažia tento trend globalizovať aj do iných štátov. Som hlboko presvedčený o tom, že toto je priama cesta degradácie a primitivizácie kultúry. Tieto činy vedú k demografickej a morálnej kríze Západu. 

Putin ale o ochrane kresťanstva nie len rozprával; svoje slová uviedol do činov skrz vojenské zásahy na blízkom východe. Rusko sa mnohokrát vyjadrilo tak, že v Sýrii sú aj pre to, aby zastavili genocídu Kresťanov v oblastiach, ktoré ovládal Islamský štát. 

Nepríjemnou iróniou ruského “duchovného prebudenia” je anti-náboženský fanatizmus médii v Spojených štátoch. Túto pozíciu zastáva aj mnoho členov Kongresu, ktorí ironicky reprezentujú krajinu s heslom “In God We Trust”. Napríklad senátorka Feinstein bola nespokojná s tým, že človek, s ktorým sa rozprávala, bol katolík. Senátorka Kamala Harris zas vyliala svoju nespokojnosť a hnev na súdneho kandidáta len pre to, že je členom katolíckej dobrovoľníckej organizácie, ktorý si dovolil vôbec mať nejaké náboženské presvedčenie. 

Toto je boľševizmus -  jednoducho čistá a jasná bigotnosť. Ľavicoví intelektuáli v Spojených štátoch by ale tieto “nálepky” veľmi rýchlo striasli - veď predsa oni sú tí “tolerantní” a tí, ktorí “akceptujú všetkých”. To ale tvrdili aj revolucionári v Rusku, ktorí mali tiež bombastické slogany chvíľku pred tým, než začali vraždiť kňazov a vyhadzovať do povetria kostoly. 

Dnes vláda Spojených štátov odoberá z náboženskej slobody a posúva sa smerom do budúcnosti, kde bude mať toxický vzťah s veriacimi. Facebook cenzuruje obrázky, kde sa nachádza kríž; moderátori v televízii označujú kresťanstvo ako “mentálnu poruchu” zatiaľ čo sa tomu diváci schuti smejú; univerzity majú uštipačné prednášky na témy, akými sú napríklad “kresťanské privilégiá”. Protipotratové organizácie sú označované ako “nenávistné skupiny”. 

V kontraste k Spojeným štátom to v Rusku vyzerá inak - ortodoxné kostoly sa opravujú z verejných financií. Miestnych pravoslávnych biskupov možno vídať na vojenských prehliadkach, kde organizujú ceremónie, modlia sa, nosia ikony Panny Márie a kropia svätenú vodu kade-tade. Pri otvorení novej ortodoxnej katedrály Putin povedal: “Obnovenie kresťanstva, ktoré sa deje v Rusku je realitou s nepredvídateľnými geopolitickými dôsledkami, takže nie je žiadnym prekvapením, že zákonodarcovia v Spojených štátoch rozumejú záväzku Ruska ochrániť vlastnú kultúru. Kultúru, ktorá začína presvedčením Rusov o tom, že kresťanstvo je jedným zo základov krajiny.”

Putina pred dvoma týždňami rozhneval minister zahraničných vecí Spojených štátov Mike Pompeo, ktorý sa vyjadroval k nezhodám medzi ukrajinskou pravoslávnou cirkvou a tou ruskou. “Tento politický ťah nie je dobrou správou pre náboženskú slobodu. Toto je jasné porušenie slobody vierovyznania. Tento rozkol by sa mohol stať vážnym sporom, ktorý by mohol vyústiť až do krviprelievania,” povedal. Minulý rok v júli sa pri príležitosti tisíctridsiateho výročia prijatia kresťanstva Putin vyjadril takto: “Kresťanstvo bolo počiatočným bodom pre formovanie a vývoj ruskej štátnosti.”

Karty sú rozdané. Dnes vidíme dve atómové veľmoci, ktoré sú zapálene pre ich vlastné záväzky - jedna duchovne, druhá sekulárne. Takmer sa môže zdať, že Rusko a Spojené štáty sú na neodvratnej ceste ku konfliktu, vedené neviditeľnou a zlomyseľnou silou, ktorej záujmom je byť uvádzačom k možnej apokalypse.