Dlhšiu dobu informuje reklama na webe o tom, ako pani Čaputová bojovala za doriešenie skládky a musela počúvať mocných. Zaujímavo vyprofilovaná kandidátka na prezidentku Slovenskej republiky, sa prezentuje motivačným videom a nevyhraneným názorom na to, čo v jej očiach predstavuje prezidentský úrad, a čo by chcela do tohto úradu priniesť. Už na prvé prirovnanie jasne prehráva v mediálnom priestore, ale čas môže ukázať všeličo a môže priniesť aj prekvapenia.
Dramaticky naplánovaná a pred niekoľkými dňami oznámená kandidatúra Mariána Šefčoviča prebieha pod plnou parou. Pred troma týždňami sa začali objavovať informácie o tom, že Šefčovič, by mohol byť tým pravým kandidátom Smeru. Aby to nebolo veľmi okaté, tak média boli kŕmené vyjadreniami v štýle „Pytačky a zádumčivá nevesta“. Osvedčeným dobrý marketingový nástroj na to, aby všetky média venovali informácii nejakú pozornosť a splnili úlohu predohry k prvému dejstvu. Od prvej chvíle Šefčovičova kampaň stála na na detailoch, aby rozhodnutie vyznelo spontánne, a aby bolo zrejmé, že SMER oslovil vzácneho človeka, ktorého si váži a pozná celá svetová politická elita.
Prvé dejstvo sa spustilo doslova do dvoch dní masívnou reklamou na sieťach, kde sa na nás usmieva pán s veľkým chrupom, s dokonalým sebavedomím, s množstvom spoločných fotografií so svetovými politikmi a záber na Šefčoviča pri buste Štefánika. Obsahovo je to veľmi symbolická a mimoriadne vykalkulovaná reklama, nastavuje priamu paralelu medzi najväčšou slovenskou historickou osobnosťou a Šefčovičom. Záver videa je rovnako veľmi vypočítavý a podľa princípu ružovej farby istého operátora podsúva množstvo detailov, ktoré okamžite odpútavajú pozornosť diváka od toho, čo Šefčovič hovorí. Podsúvajú podprahové informácie, ktoré ak sa spoja s pozitívne prezentovanými slovami a názormi, vzniká fixovanie, ktoré si divák neuvedomuje. Každý si zo záveru pamätá niečo iné. Posledný záber je preplnený výraznými artefaktmi, vzbudzujúce silné patriotické pocity, ale aj pošteklenie intelektu.
Do reklamného spotu vtesnal Slovenskú a Európsku vlajku, Štefánikovu bustu, Slovenský štátny znak, v pozadí fotku s pápežom a s rodinou, na stole konzervatívny piják na atrament, kávovú šálku s logom Slovenska, Rubikovu kocku naznačujúca symbolicky hotovú prácu a samozrejme knihu a spisový obal. A na záver preštylizovaný zhutnený znak Slovenska, dvojkríž s troma kopčekmi štylizovaného písmena M v trikolorových farbách. Jednoducho všetko, čím sa symbolicky naznačuje množstvo programovaných vecí, ktoré si človek má podvedome spracovať ako prejav autority a nejakoz toho vytriasť sympatizujúci záver. Súbežne vznikla synergicky ladená webová stránka. Premyslená propagandistická ikebana a nie normálne prostredie Šefčoviča.
Dekorácia a aranžmány, ktoré boli pripravované a realizované nie dva dni, rovnako nemohlo byť pripravované ani masívne nasadenie tejto platenej reklamy do Youtube reklám. Logicky mysliaci človek vie, že Šefčovič bol vybratý, pripravený a dohodnutý minimálne 6 týždňov a čomu zodpovedá aj príprava predohry, prvé dejstvo jeho kampane, či systematicky pripravená stránka s jeho víziami. Pozorný človek sa nemôže zbaviť dojmu, že scenár bol urobený pre Lajčáka a Šefčovič do pripraveného scenára takmer dokonale zapadol.
Čaputová sedí v intelektuálskej kaviarni s policami kníh a intelektuálsky vyzerajúcimi návštevníkmi, ktorí na záver symbolicky povstanú. Nosným motívom videa je odmietnutie korupcie a zvýraznenie boja proti nelegálnej skládke. Aká jednoduchá a odvážna...
Trochu úzka agenda na prezidentku, v porovnaní so Šefčovičom určite. Z jej FB sa dá citovať: „Veľkým otáznikom je pre mňa vzťah Maroša Šefčoviča k vládnej strane SMER-SD a otázka, ako by sa postavil k menovaniu predsedu tejto strany, Roberta Fica, na post ústavného sudcu.“ A za tým ešte niekoľko klišé ku všetkému, čo sa v marketingu hodnotí ako silné slovo pri vyhľadávaní: Kočner, mafia, korupcia, spravodlivosť.
Aj keď sa k tomu nevyjadrí, je jasné, že Šefčovič je profesionál na protokol a zachovanie dekóra v každej situácii, aj v takej keď nesúhlasí s tým, čo hovorí. Je preto jasné, že bude hlavne poslušný prezident, ktorý bude reprezentovať navonok a vnútorná politika a občan bude v perimetri SMERu. Čaputová okamžite sa sama ponúka ako alternatíva proti Šefčovičovi, aj keď Šefčovič okrem osobných referencií a profesijnej histórie v tomto štádiu ešte neproklamoval okrem názorového príbuzenstva a odkazu Štefánika nič.
Nad vyjadrením Čaputovej, že „pochybuje o tom, či by Šefčovič ako prezident dokázal a mal záujem využívať váhu tejto funkcie na to, aby sa korupčné kauzy na Slovensku úspešne vyšetrovali a aby Slovensko bolo spravodlivou krajinou“ je potrebné nazrieť z dvoch rôznych uhlov pohľadu: prvý, že to je len opakované klišé prezidentských kandidátov, ktorí ani nevedia aké je vymedzenie prezidentských právomocí a druhé, že mystifikuje úradný post, hoci vie že, morálna a ústavná autorita nepostačuje na riešenie čohokoľvek.
Vidíme tu teda dve inak vyprofilované kandidatúry. Prvú motivovanú so skúsenosťami z občianskych iniciatív, ktoré u Čaputovej vyvolali seba zavádzajúci dojem, že tieto skúsenosti jej postačujú na inštitút prezidenta a druhú: silný stranícky projekt s dobre predateľným kandidátom, ktorý sa, ale k problémom a skompromitovaným ľuďom Slovenska ešte nikdy neprejavil a to bude musieť ukázať v najbližšom období, ako sa díva na vnútornú politiku a problémy spoločnosti.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa skonfrontuje táto celkom odlišná a úzko profilovaná dvojica s takými intelektuálsky ťažkými súpermi ako je Krajniak a najmä Harabin. Ostatní predvedú len štatistický priemer a klišé, či z pozície politika, ktorý premrhal čas a príležitosť alebo outsidera s nereálnymi predstavami o prezidetnskom inštitúte.