Verejnosť vás pozná najmä ako riaditeľa múzea SNP v Banskej Bystrici. Zároveň ste do širšieho povedomia na Slovensku vošli aj ako kandidát na župana Banskobystrického kraja. Od župných volieb je už viac ako rok. Nebola chyba vzdať sa v prospech Luntera? Ako hodnotíte rok jeho vlády v Banskobystrickom kraji?
Vzdanie sa kandidatúry v prospech demokratického kandidáta nepovažujem za chybu. Splnil sa môj hlavný cieľ keď sa podarilo dostať extrémistu z postu predsedu BBSK. Dokonca aj ako poslanec kraja prešiel len s odretými ušami. Ukázalo sa že môj postoj bol správny. Čo sa týka spokojnosti s tým ako sa to vyvíja na kraji to si nechám na odborné hodnotenie v rámci IREP k čomu iste dôjde v prvom polroku tohto roku.
V jednom z vašich statusov nedávno padlo aj pozvanie k diskusii o autentickej ľavicovej politike? Vy sám ste prezidentom Inštitútu regionálnej politiky. V komunálnych voľbách ste boli úspešní na poslanca v Banskej Bystrici. Povráva sa že pripravujete nový ľavicový politický projekt. Je dnes na Slovensku autentická ľavica?
Debata o autentickej ľavici je veľmi potrebná. Na dnešnej slovenskej politickej scéne nenachádzam politický subjekt, ktorý by spĺňal kritériá na reálnu ľavicovú politiku. Táranie o ne-politickej politike alebo o tom že hovoriť o ľavici a pravici už nie je témou dňa je jednoducho zavádzanie. Som a zostanem ľavičiar, čo mi však absolútne nebráni vážiť si hodnoty demokracie. Na našej politickej scéne akoby sa lavicovosť prejavovala tak, že musíte nadávať na USA a byť sympatizantom ruskej politiky. Čo však toto ma spoločné s lavicovosťou? Tá sa predsa prejavuje v úplne iných oblastiach. Napríklad v daňovom systéme, solidarite, odluke cirkvi od štátu, jasnej ekologickej orientácii a hlavne v tom že ľavicoví politik musí v prvom rade myslieť na spoločenský prospech a nie na vlastný ako sme mnohokrát svedkami. Ľudskosť, solidarita s najbiednejšími, mier a nie násilie, rešpektovanie demokratických princípov. Naozaj som chcel začať diskusiu o takejto politike. Bohužiaľ som zistil, že niet ľudí. Pretože prípadné vytvorenie ľavicového subjektu si od ľudí vyžaduje osobnú obetavosť a dlhodobú ťažkú prácu. Mnohí by si však už na začiatku najradšej delili funkcie, ktoré sú však v nedohľadne.
Maroš Šefčovič ohlásil definitívne kandidatúru na prezidenta . Reakcie najmä vyvolal v liberálnych médiách a protivníkoch. Aké sú podľa vás jeho šance a aj ostatných kandidátov. Ovplyvní to postavenie Chmelára, ktorý doteraz sám o sebe tvrdil, že je jediný ľavicový kandidát?
Maroš Šefčovič je schopný diplomat a človek, ktorý v EÚ odvádza veľmi serióznu prácu. Naozaj však pohybujem, že je ľavicovo orientovaný. Pri kandidatúre na prezidenta mi to však nevadí. V každom prípade Eda Chmelára pravdepodobne nepodporí časť voličov Smeru, ktorí stále veria, že ide o ľavicovú stranu. Smer je však pragmatická strana ktorá robí politiku tak, aby vyhovela svojej voličskej základni. Napriek výhradám. ktoré na Eda Chmelára čítam a počúvam, tak ako jediný jasne deklaroval svoju ľavicovú orientáciu. Dôležité budú predvolebné debaty v médiách. Uvidíme.