Bratislava 18. januára (TASR) - Kandidáti na ústavných sudcov by mali byť poslancami Národnej rady (NR) SR volení vo verejnej voľbe. Presvedčená je o tom organizácia Via Iuris. Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že kandidáti sú volení vo verejnej voľbe, poslanci však môžu rozhodnúť, že voľba bude tajná.

"Verejná voľba je nevyhnutná na to, aby občania vedeli, za koho hlasovali nimi volení poslanci parlamentu. Verejná voľba je plne demokratická, pretože v demokracii by sa mali poslanci zodpovedať za svoje hlasovanie občanom," tvrdí Via Iuris. Občania sa v takých dôležitých veciach, ako je voľba ústavných sudcov na 12 rokov, musia podľa organizácie dozvedieť, za koho jednotliví poslanci hlasovali. "Inak hrozí, že na základe tajných zákulisných dohôd budú v tajnej voľbe zvolení kontroverzní a nevhodní kandidáti a poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť voči voličom," uvádzajú právnici.

Na margo tajnej voľby podotkli, že poslanci sú v úplne inom postavení ako občania vo voľbách. "Demokracia vyžaduje, aby poslanci parlamentu boli zodpovední voči občanom za svoje hlasovanie, preto musia vedieť, ako poslanci hlasovali. Aj vzhľadom na to, že kandidujú viacerí kandidáti výrazne spojení s politikou a politickými stranami alebo viacerí kontroverzní kandidáti, majú občania právo vedieť, ktorí poslanci za týchto kandidátov hlasovali," odkazuje Via Iuris.

Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Róbert Madej (Smer-SD) tvrdí, že voľba kandidátov na ústavných sudcov by mala byť tajná. Myslí si, že ide o najdemokratickejší spôsob voľby. "Prvé kolo, vzhľadom na to, ako je upravený zákon o rokovacom poriadku, by formálne malo prebehnúť tajne na návrh poslancov, ak sa spôsob tajnej voľby odhlasuje," uviedol pre TASR Madej. Považuje za výdobytok demokracie, že občania alebo ich volení zástupcovia sa slobodne a bez nátlaku môžu rozhodnúť, akým spôsobom vykonajú voľbu.

Presadzovanie verejnej voľby označil za hru na transparentnosť. "Obávam sa, že hranie sa na transparentnosť pomáha práve takým, ktorí chcú tlačiť na poslancov NR SR, aby vyhoveli straníckym centrálam," poznamenal.

Na druhej strane exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená) je za verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Demokratické je podľa nej tak tajné, ako verejné hlasovanie. "Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného súdu. Otázka verejná alebo tajná voľba nie je otázka demokracie. Oboje je demokratické. Rovnako ako dohody klubov v parlamente sú legitímnou súčasťou parlamentnej demokracie. Nezávislosť sudcu ústavného súdu nezávisí od toho, že nevie, kto za neho hlasoval," uviedla Žitňanská.

Dodáva, že ústavných sudcov vymenúva prezident SR z parlamentom ponúknutých kandidátov. Vo funkcii bude ústavný sudca 12 rokov a nebude môcť kandidovať opäť. "Je to tak v ústave práve preto, aby nemal žiaden záväzok voči poslancom ani prezidentovi, žiaden motív vychádzať im na ústavnom súde v ústrety. Jednoducho povedané, už ich nebude potrebovať," doplnila.