Kedysi najväčšie ložisko železnej rudy v Uhorsku a miesto opradené takmer desiatkou povestí, dnes lokalita, ktorá sa postupne stáva jednou z turistických zaujímavostí Gemera. Všetky tieto prívlastky sa vzťahujú na 814 metrov vysoký vrch Železník v Revúckom okrese.

Tento kopec je situovaný západne od mesta Jelšava, obklopený niekdajšími baníckymi dedinami Turčok, Sirk, Rákoš a Nadraž. Je dobre viditeľný z viacerých strán, zrejme najlepšie však jeho silueta vynikne zo západu, pri pohľade od obce Ratková.

Tento výrazný krajinný prvok neunikol ani pozornosti pospolitého ľudu. Podľa jednej z povestí vznikol "Zelezník" - tak sa nazýval v miestnom nárečí, z pozostatkov ozrutného chlapa, ktorý v boji podľahol psovi menom Mocný. Príbeh zaznamenal v Prostonárodných slovenských povestiach Pavol Dobšinský, ktorý pôsobil v neďalekých Drienčanoch a jeho otec bol dokonca vlastníkom dvoch miestnych štôlní.

"Rozbehol sa Zelezník zase proti vŕbe a hádam by ju bol už z koreňa vyvrátil, keby nie Mocný. Ten odtrhol sa z reťaze naposled a bil sa so Zelezným za pol dna. Raz ho predsa otrepal o zem tak, čo iba hlina ostala z neho. A to toľko tej hliny sa tam navalilo, že z toho povstal celý vrch. Ale to bola hlina len na povrchu, tam dnu bola samá merná ruda na železo. Od tých čias potom nazvali ten vrch Zelezníkom a kopali aj kopú v ňom rudu na železo," uvádza Dobšinský.

Ako spomína Gustáv Frák v knihe Baníctvo v Železníku, ruda v tejto oblasti sa ťažila pravdepodobne už v rímskych časoch, možno aj skôr, ale priame dôkazy sa o tom nezachovali. "Prvá písomná zmienka o ťažbe železnej rudy v Železníku je z roku 1570. Vtedy bolo v Rákoši osem baní a od každej platili zemepánovi štyri denáre týždenne," uvádza Frák.

Medzi ďalšími míľnikmi spomína obdobie okolo roku 1730, keď nadobudol bane v Železníku štát a rudou z nich zásoboval svoju železiareň v Tisovci, prípade rok 1852, keď vznikla Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť, ktorá bola podľa dobových údajov najväčším výrobcom železa v Uhorsku.

O dôležitosti Železníka svedčí podľa autora i podiel tejto banskej oblasti na ťažbe a výrobe železa v roku 1856, keď sa ho v celom Uhorsku vyrobilo približne 71.129 ton. "Z toho na Gemer pripadlo 47,4 percenta a na oblasť zásobovanú rudou zo Železníka 23,3 percenta," podotýka Frák s tým, že išlo o najväčšie ložisko v Uhorsku a štvrté najväčšie v celej rakúsko-uhorskej monarchii.

 

Ťažba v Železníku prebiehala celé storočia a v časoch najväčšieho rozmachu dávali tamojšie bane prácu zhruba 1300 ľuďom. Ložisko sa však postupne vyčerpávalo a kvalitnej rudy ubúdalo, až nakoniec v roku 1965 došlo k zastaveniu ťažby.

Niekdajšiu slávu pripomínajú dnes už len vchody do štôlní a domy v bývalej baníckej kolónii v osade Železník, ktorá je v súčasnosti rozdelená do katastrov dvoch dedín – Turčoka a Sirka. Zachovali sa i pozostatky niektorých technických stavieb. Jednou z nich je napríklad vysoká pec v Sirku-Červeňanoch, postavená v roku 1871, či stanica lanovky, ktorá prepravovala železnú rudu až do Likiera, Lubeníka či Tisovca, vzdialeného vzdušnou čiarou 14 kilometrov.

Jedným z miestnych spolkov, ktoré sa snažia nadviazať na zašlú slávu Železníka, je občianske združenie (OZ) Rákošská cächa. "Snažíme sa tento kraj spropagovať, jeho historické zaujímavosti aj prírodné krásy. V roku 2016 sa nám napríklad podarilo vyznačiť žltú turistickú trasu Rákoš – Železník – Sirk. Ďalšia skupina, s ktorou sme sa spojili, vyznačila trasu Polom – Sirk, ktorá sa potiahla až do Rákoša, a vytvoril sa taký okruh," objasnil pre TASR Július Pavelko z OZ.

 

Ako pokračoval, predvlani ukončili ďalší projekt nazvaný Náučný chodník malých netopierov. "Ten je zameraný viac na deti a mládež. Nachádzajú sa na ňom staré banské diela, ktoré sú zabezpečené, a našli sa v nich vzácne netopiere, ktoré v nich zimujú. V roku 2014 ich napočítali až 7000," priblížil Pavelko.