Dôvodom má byť nedostatok prístrojového vybavenia na klinike. Na výnimočnú situáciu v Nemocnici akademika L. Dérera upozorňujú v liste adresovanom poslancom Národnej rady (NR) SR.

„Tento list predstavuje volanie o pomoc lekárov a sestier kliniky, na ktorej sa vyše polstoročia liečia najťažší dospelí aj detskí neurochirurgickí pacienti z celého Slovenska... Situácia na najvýznamnejšej neurochirurgickej klinike v SR je v súčasnosti taká, že nevieme zabezpečiť normálny chod pracoviska, pričom sa obávame kolapsu,“ píše poslancom 17 lekárov a kolektív sestier.

Upozorňujú napríklad na to, že na pracovisku v súčasnosti funguje len jeden operačný stôl. Na normálny chod kliniky majú byť potrebné tri stoly. „Približne pred dvoma týždňami sa nám naraz pokazili dva z troch operačných stolov, tieto stoly majú vyše 20 rokov, čo je pre prevádzku našej kliniky doslova katastrofálna situácia,“ uvádzajú. Podpísaní tiež tvrdia, že žiadali ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smeru-SD) o stretnutie, no „nebolo ponúknuté žiadne riešenie zúfalej situácie“.

Taktiež poukázali na nedostatok neuronavigačných prístrojov, ktoré podľa listu žiada pracovisko od roku 2017. „Aj pre absenciu navigácie boli na dlhší čas odsúvané operácie viacerým pacientom s nádormi mozgu, o čom sme informovali vedenie UNB, ako aj ministerku zdravotníctva,“ stojí v liste.

Nespokojnosť vyjadrili pracovníci aj so vznikom ďalších neorochirurgických pracovísk. Tých by malo byť dokopy päť. Podľa tvorcov listu môže takéto „roztrieštenie“ viesť k „nedostatočnému počtu operácií pre jednotlivé diagnózy“, čo môže spôsobiť „pokles skúseností na jednotlivých pracoviskách a následné zhoršenie úrovne zdravotnej starostlivosti“. Navyše to podľa podpísaných môže viesť k odchodu sestier, ktoré sú „so silami na konci“.

Medzi podpísanými sú prednosta neurochirurgie Andrej Šteňo, zástupca prednostu Martin Novotný, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu Juraj Šteňo či vedúca sestra Veronika Ruszinková a úsekové sestry.

„Za posledných 20 rokov sa do nemocnice na Kramároch takmer vôbec neinvestovalo. Preto som veľmi rád, že Kramáre v najbližších mesiacoch zažijú veľký investičný boom,“ povedal Pellegrini po prehliadke zariadenia v septembri 2018. Vtedy podľa jeho slov mal možnosť osobne prejsť stavenisko centrálneho príjmu, ale aj vynovené oddelenie neurochirurgie. Dobré priestory a vybavenie nemocníc sú podľa neho dôležité nielen pre pacientov, ale aj pre personál.

Predchádzajúci šéf zdravotníckeho rezortu Tomáš Drucker (nom. Smeru) vo svojej pôvodnej vízii s Kramármi nepočítal. Po výstavbe novej nemocnice Rázsochy mali prejsť do útlmu. Ministerka Kalavská v v septembri 2018 uviedla, že zariadenie, ktoré stojí oproti jej úradu, bude fungovať aj naďalej. „Chceme deklarovať, že Kramáre nejdú do žiadneho útlmu, svedčia o tom aj materiálno-technické a stavebné úpravy. Pokiaľ nemocnica Rázsochy nebude stáť, Kramáre budú plne zabezpečovať zdravotnú starostlivosť v rámci Slovenska a svojho regiónu,“ zdôraznila Kalavská.

Po pár mesiacoch je všetko inak a nemocnici hrozí reálny kolaps.

Členka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Cigániková (SaS) chce pre situáciu na neurochirurgii na bratislavských Kramároch iniciovať mimoriadne zasadnutie výboru. Opozičná poslankyňa to oznámila v pondelok na brífingu, kde mimo iné položila aj otázaku: "Komu toto vyhovuje?"  a dodala: "Evidentne ani lekárom, ani sestrám, ani pacientom tento stav nevyhovuje. Prípad je veľmi čerstvý, ale treba ho podrobne analyzovať a sledovať. Preto budem iniciovať zvolanie mimoriadneho zasadnutia zdravotníckeho výboru za účasti všetkých strán, kde si vypočujeme ich postoje,"uzavrela Cigániková.

Na situáciu reagoval aj predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS). Ten má právomoc mimoriadne zasadnutie výboru zvolať. Pre TASR uviedol, že o probléme vie. Podľa jeho názoru by však mali tento problém riešiť vedenie UNB a Ministerstvo zdravotníctva SR. Ako však dodal, na situácii mu záleží, preto má naplánované stretnutie s ministerkou zdravotníctva.