Bratislava 13. januára (TASR) – Hoci podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič avizuje možnosť kandidatúry za politickú stranu Smer-SD, v prípade úspechu má potenciál byť rešpektovaným a nadstraníckym prezidentom. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol publicista Juraj Hrabko a politológ Jozef Hrabina.

„Ak pán Šefčovič príjme kandidatúru, má veľkú šancu dostať sa do druhého kola volieb,“ poznamenal Hrabko s tým, že potom by už veľa záviselo od toho, kto by bol Šefčovičovým súperom. „Viem si predstaviť pána Šefčoviča ako prezidenta a dokonca si myslím, že by mohol byť prezidentom toho typu ako Michal Kováč. Čím chcem povedať, že by sa vôbec nemusel cítiť byť viazaný na stranu Smer. Vieme, že aj pána Kováča podporilo HZDS a stal sa naozaj nestranným prezidentom,“ povedal Hrabko. Dodal, že podľa jeho informácií má Šefčovič ponuku od Smeru-SD už dlhšie, od času, kedy bolo už takmer isté, že kandidatúru na prezidenta neprijme Miroslav Lajčák.

Podľa Hrabinu je mimoriadne dôležitou agendou prezidenta zahraničná politika, v ktorej má Šefčovič veľké skúsenosti. „Čo sa týka Maroša Šefčoviča, má veľký potenciál v tom, že naozaj ho rešpektujú všetky strany politického spektra. Zatiaľ, uvidíme, ako to bude pokračovať. Ale oproti ostatným kandidátom má výhodu, že je naozaj vo vysokej funkcii v zahraničí,“ poznamenal Hrabina. Dodal, že práve zahraničná politika bola slabou stránkou aktuálneho prezidenta Andreja Kisku. „Myslím si, že ak by ohlásil kandidatúru Andrej Kiska, výrazne by to zvýšilo šance Štefana Harabina a konzervatívnych kandidátov. Na tom viete postaviť takú silnú antikampaň, že by to pre konzervatívneho voliča mohlo byť zaujímavé,“ poznamenal Hrabina.

Podľa Hrabka by bol Lajčák, ktorý s prevahou viedol vo všetkých predvolebných prieskumoch, v ktorých figurovalo jeho meno, pre Smer-SD istejším variantom ako Šefčovič. „Pre Smer by bolo výhodnejšie, keby kandidatúru prijal pán Lajčák, pretože je naozaj viac známy,“ poznamenal Hrabko. Zatiaľ čo si niektorí opoziční kandidáti na prezidenta robia kampaň už od leta minulého roka, Smer-SD doteraz nezverejnil meno svojho kandidáta.

Stratený čas chcela strana, podľa slov svojho predsedu Roberta Fica, kompenzovať práve tým, že do súboja nominuje známu osobnosť, ktorá sa voličom nemusí predstavovať. Na druhej strane, podľa Hrabka pre Šefčoviča kandidatúra nepredstavuje politické riziko a aj antikampaň proti nemu sa bude viesť ťažko.
Bývalý premiér by mal spravovať nadáciu alebo učiť na vysokej škole. Podľa predsedu KDH Alojza Hlinu by bolo nedôstojné, ak by mal trojnásobný expremiér skončiť ako sudca na Ústavnom súde SR. „Orol muchy nechytá. Je to nedôstojný koniec,“ povedal 9. januára Hlina v TABLET.TV na margo kandidatúry predsedu Smeru-SD Roberta Fica na post ústavného sudcu.

Podľa Hrabka však prechod bývalého vysoko postaveného exekutívneho politika na post ústavného sudcu nie je krokom späť. „Ja by som si vo funkcii ústavného sudcu vedel úplne bez problémov predstaviť napríklad pána expremiéra Moravčíka,“ povedal. Po tom, ako prezident Andrej Kiska vymenoval do funkcií ústavných sudcov bývalých poslancov za Smer-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú, už podľa Hrabka nie je možné hovoriť ani o téze, že by na ústavný súd nemali nastupovať aktívni politici.

Problém v prípade Roberta Fica však vidí v jeho konkrétnych rozhodnutiach na poste predsedu vlády. Často podľa neho stál za zákonmi, ktoré neskôr narazili na rozpor s ústavou. „Problémom je, či by s takou minulosťou, akú má Robert Fico, dokázal plniť úlohu, ktorú ústavný súd má a tou je ochrana ústavnosti. Ľahko nájdeme niekoľko závažných zákonov, ktoré boli schválené z iniciatívy Roberta Fica, jeho stranou, ktoré ústavný súd označil za nesúladné s ústavou,“ upozornil Hrabko.

„Robert Fico dlhodobo neskrýval, minimálne v kuloároch sa vedelo, že by chcel po ukončení politickej kariéry pôsobiť na ústavnom súde. Myslím si, že to pre neho nie je dehonestácia. Je to justičná zložka moci a tam je pozícia ústavného sudcu jedna z najvyšších možných,“ reagoval Hrabina.

Dodal, že ústavný sudca musí byť apolitický, v praxi sa však tento princíp na Slovensku nedodržiava dôsledne. „Ústavný súd by mohol byť v rámci nejakej šikovnej politickej stratégie použitý v rámci straníckeho boja,“ upozornil Hrabina. „Nekandiduje len Robert Fico, ale aj Edita Pfundtner a Peter Kresák z Mosta – Híd, čo sú tiež koaličníci. Je tam aj Monika Jankovská, štátna tajomníčka za Smer-SD a expolitik Radoslav Procházka. Na ústavnom súde vidíme rozširujúci sa vplyv z politických kruhov,“ tvrdí Hrabina.
Hrabko reagoval, že napríklad Peter Kresák je v ústavnom práve dlhé roky významnou autoritou a hoci opakovane kandidoval, za kandidáta na ústavného sudcu ho nezvolili práve kvôli chýbajúcej politickej podpore. „Teraz politické krytie má a má teda šancu, že uspeje,“ povedal. Podľa Hrabka aj v minulosti nastupovali na ústavný súd expolitici, napríklad aj aktuálny poradca prezidenta Andreja Kisku. „Z funkcie štátneho tajomníka za SOP išiel v minulosti na ústavný súd aj Ján Mazák,“ povedal Hrabko.

Podľa oboch analytikov je málo pravdepodobné, že Robert Fico súhlasil so svojou kandidatúrou na post ústavného sudcu bez toho, že by mal predstavu ako funkciu získa. „Pochybujem o tom, že by si Robert Fico po tých rokoch v politike, ako ho ja poznám, vypýtal od prezidenta Kisku druhé zaucho. Potom, čo prvé dostal v prezidentských voľbách,“ poznamenal Juraj Hrabko. „Že by bol ochotný kandidovať, nechať sa zvoliť v parlamente, tam by to mal mať jasné, aj keď ešte môžeme byť prekvapení, koľkými hlasmi, a potom si nechal len tak uštedriť od pána Kisku zaucho na druhé líce, to znamená, že by ho nevybral na post ústavného sudcu. To sa mi vôbec nezdá,“ dodal publicista.

„Robert Fico nie je typ politika, ktorý by sa nechal preventívne prefackať od svojich politických oponentov. Najpravdepodobnejšie sú dva scenáre. Buď sa bude voľba naťahovať a po prezidentských voľbách už tam nebude Andrej Kiska. Druhý variant bol predstavený prezidentovým poradcom Mazákom,“ reagoval Hrabina. „Hovorí o tom, že prezident skladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR. Ak by sme nemali predsedu ÚS, prechádza táto kompetencia na druhú najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, predsedu Národnej rady,“ povedal.

Hrabko však túto možnosť spochybnil. „Ja som to nazval rozprávkou pána Mazáka. V slovenskej politike sa môže stať všeličo, ale aby sa mohlo stať toto, by najprv musel pán prezident Kiska porušiť ústavu,“ upozornil Hrabko. „Lebo prezident menuje predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Ak nebude mať ústavný súd po februári predsedu ani podpredsedu, je ústavnou povinnosťou prezidenta vymenovať zo zvyšných štyroch sudcov predsedu a podpredsedu súdu. A ak si svoju ústavnú povinnosť nesplní, je tam dokonca ešte poistka, že ak nie je k dispozícii predseda a podpredseda, pri neodkladných záležitostiach ich zastúpi služobne najstarší člen súdu,“ vysvetlil.

Podľa Hrabka by sme však nemali predbiehať beh udalostí. Teraz čaká navrhnutých kandidátov vypočutie na ústavnoprávnom výbore v parlamente. Výbor posúdi formálnu stránku ich kandidatúry a tých, ktorí budú vyhovovať kritériám, posunie do hlasovania v pléne Národnej rady SR. Význam vypočutia kandidátov pred výborom však podľa Hrabka preceňovať netreba.

„Vyhrážky, ako sa SaS chystá nenechať na kandidátoch, s ktorými nesúhlasí a v prvom rade Robertovi Ficovi ani nitku suchú, sú predčasné. Robertovi Ficovi možno vôbec nebudú môcť položiť otázky, lebo tak je zákon nastavený. Neexistuje dokonca ani povinnosť kandidáta dostaviť sa na vypočutie. Podľa zákona existuje povinnosť predsedu ústavnoprávneho výboru pozvať každého z kandidátov na vypočutie. Kandidát sa rozhodne, či príde alebo sa ospravedlní,“ upozornil Hrabko. „Ak príde, prednesie, prečo chce byť sudcom ústavného súdu a potom je tam formulácia, že môže odpovedať na položené otázky. Môže, nie je povinný,“ dodal Hrabko.

„Je to skôr záležitosť kampane a komunikácie. Lebo kandidátov na ústavných sudcov volí parlament a sudcov z nich vyberá prezident. A nejaké vypočutie v tomto konkrétnom prípade podľa mňa vplyv na prezidenta mať nebude. Konflikt medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom je dlhodobý,“ pridal sa Hrabina.
Potom, ako výbor posunie mená plénu Národnej rady, sa práve plénum rozhodne, či bude hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu tajné alebo verejné.

Hrabko neočakáva, že bude všetkých osemnásť kandidátov na sudcov ÚS zvolených v prvom kole voľby. „Je to politická záležitosť. V prvom rade potrebujete, aby vám prešli tí kandidáti, na ktorých staviate. Tí hlavní. A to môžete zaistiť iba tak, aby vás partner nepodviedol, že sa najprv dohodnete len na niektorých menách. Ak tieto mená v prvom kole prejdú, potom môže byť dohoda o tom, že prejdú aj ostatní. A nikto z partnerov nezlyhal. Toto všetko sme už zažili,“ povedal Hrabko s tým, že za Mikuláša Dzurindu sa kandidáti na ústavných sudcov volili dva roky.

„Hystéria, ktorá tu teraz vzniká, mi pripadá nenáležitá. Akoby hneď v prvom kole malo byť zvolených všetkých 18 kandidátov, aby si prezident Kiska mohol vybrať,“ dodal Hrabko.

Na otázku, či by mal prezident čakať, kým parlament zvolí všetkých osemnásť kandidátov a potom z nich vybrať deväť, alebo môže zo zvolených kandidátov vyberať sudcov priebežne, Hrabko odpovedal, že podľa neho by mal počkať, kým nebudú zvolení všetci. V každom prípade však nemôže vyberať ústavných sudcov skôr, ako mu z Národnej rady príde list s menami zvolených kandidátov a ten posiela predseda parlamentu Andrej Danko. „Záleží na Andrejovi Dankovi, či sa rozhodne dodávať zvolených kandidátov prezidentovi priebežne tak, ako ich budú voliť, alebo bude čakať tak, ako sa to už stalo a ako je to podľa môjho názoru správne a pošle mu osemnásť kandidátov do prezidentskej kancelárie až potom, keď budú všetci parlamentom zvolení,“ zhrnul Hrabko.

Na otázku, ako by prípadný odchod Roberta Fica ovplyvnil opozičnú politiku, ktorá sa doteraz koncentrovala najmä na odpor voči jeho osobe, Hrabina reagoval, že v prvej chvíli môžu opoziční predstavitelia poukazovať ešte na minulosť, teda časy exekutívy Roberta Fica. „Vidíme rétoriku Smeru, ktorá veľmi často hovorí o bývalej Radičovej vláde,“ pripomenul Hrabina. „Zároveň tu máme Andreja Danka, ktorý je tiež veľkou témou opozície a médií,“ naznačil, že by sa tlak opozície mohol prioritne koncentrovať na lídra SNS.

„Otázka je, čo by to spravilo so stranou Smer ako takou, či by si Peter Pellegrini dokázal udržať voličskú základňu a svoju auru človeka, ktorý dobre vychádza s médiami, nemá tie animozity ako Robert Fico,“ povedal Hrabina.

Hrabko považuje Petra Pellegriniho za schopného premiéra, jeho strane však po eventuálnom odchode Roberta Fica veští problémy. „Strana Smer je postavená na Robertovi Ficovi, tak ako tomu bolo v HZDS s Vladimírom Mečiarom, aj SDKÚ s Mikulášom Dzurindom a skončí rovnako. Možno jej to bude dlhšie trvať, ale skončí rovnako, ako skončilo HZDS,“ odhadol Hrabko. Dodal, že Smer-SD sa doteraz drží pri moci najmä preto, že voči nemu nevie opozícia postaviť zmysluplnú alternatívu.

V utorok 15. januára budú britskí poslanci hlasovať o dohode Veľkej Británie a Európskej únie o brexite, ktorý by mal nastať 29. marca. Situácia sa však komplikuje a britský minister zahraničia Jeremy Hunt dokonca naznačil, že existuje možnosť, že Veľká Británia napokon z EÚ neodíde, a to v prípade, že poslanci v utorok brexitovú dohodu odmietnu.

Podľa Hrabinu je podstatou aktuálnej politickej diskusie vo Veľkej Británii snaha labouristov dotlačiť konzervatívcov do toho, aby nedokázali realizovať brexit. „Okliešťujú Therese Mayovej cestičky von z celej tej situácie. Pretože Theresa Mayová bola zvolená na to, aby brexit dokonala. Keď nebude schopná splniť si svoju úlohu, tak labouristi de facto vyhrali ďalšie voľby,“ povedal Hrabina.

Jedným z možných východísk neschválenia dohody sú predčasné voľby, druhým je brexit bez dohody a tretím druhé referendum. Ak by nastalo, podľa Hrabka už by nemalo byť s tou istou otázkou, ako referendum prvé. „Politický pat môže nastať. Akonáhle nastane, krajina sa ocitne v zlej situácii, treba sa opýtať ľudí,“ povedal Hrabko.