Čína už viac päť rokov rozvíja svoj zámer novej Hodvábnej cesty s názvom Jeden pás, jedna cesta. Európa by nemala vyčkávať a vytvoriť vlastný plán vybudovania nového infraštruktúrneho prepojenia medzi západom a východom kontinentu.

Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnanie (WIIW) predstavil štúdiu európskej Hodvábnej cesty, ktorá by mala dať výrazný ekonomický impulz celej Európe. Projekt však obchádza Česko i Slovensko. V rozhovore pre TASR to pripustil spoluautor štúdie, rakúsky ekonóm Mario Holzner.
„Česko a Slovensko majú silný priemyselný potenciál, to je pravda. Stále však zaostávajú za centrami, ktoré zahŕňa náš projekt, ako je sever Talianska, Švajčiarsko alebo Bavorsko. Musíte to vnímať geograficky. Obe krajiny sú pomerne hornaté a pre naše prepojenia sme hľadali čo najjednoduchšie cesty, ako sú napríklad nížiny v Holandsku, Belgicku, severnom Nemecku alebo v Poľsku,“ povedal Holzner.

Podľa Holznera je infraštruktúra v jednotlivých členských krajinách EÚ zanedbaná a zaostáva za potrebami modernej doby. „Zdroje, ktoré vynakladá EÚ na podporu infraštruktúry, nie sú dostatočné pre všetky krajiny a chýba nejaký silný impulz vo forme omnoho väčšieho objemu peňazí. Takéto investície by povzbudili plazivý ekonomický rast na západe a zároveň by sa zrýchlilo dobiehanie východnej časti kontinentu,“ upozornil Holzner.
Európska obdoba novodobej Hodvábnej cesty by mala dve trasy, severnú a južnú. „Severná trasa by sa začínala vo francúzskom Lyone a cez región veľkého Paríža, Belgicko, južné Holandsko, oblasť Porúria, Berlín, Varšavu a Minsk by sa dostala do Moskvy. Na oboch stranách je možné predĺženie tejto cesty, Lyonu smerom do Lisabonu a z Moskvy do Nižného Novgorodu. Južná trasa by viedla z priemyselných centier južného Talianska, ako je Turín alebo Miláno cez Švajčiarsko, Bavorsko, povodím Dunaja, cez dvojmestie Viedeň a  Bratislava, Budapešť až do rumunského prístavu Konstanca. Aj v tomto prípade počítame s možným predĺžením cez Čierne more do Baku alebo Volgogradu,“ vysvetlil Holzner s tým, že tieto prepojenia by boli v dĺžke 11,000 kilometrov nových vysokorýchlostných železníc a diaľnic, ktoré by sa dokázali adaptovať na presadzujúcich sa trend elektromobility a autonómnych áut.

„Celkové náklady odhadujeme na jeden bilión eur. V krajinách, ktoré sú súčasťou týchto koridorov, počítame s priemerným ročným rastom hrubého domáceho produktu na úrovni 3,5 % a táto infraštruktúra by mala vytvoriť až dva milióny nových pracovných miest,“ vymenoval Holzner.

Rakúsky inštitút nepovažuje celkovú sumu investícií do infraštruktúry za príliš vysokú, pretože na úrovni EÚ už v súčasnosti existujú fondy, ktoré by sa mohli posilniť a využiť na tento typ financovania. „Bilión eur znie ako mimoriadne veľká suma peňazí, no stále je to omnoho menej ako sumy vynaložené na ozdravenie finančného sektora v súvislosti s globálnou finančnou krízou. Toto je investícia, ktorá sa časom môže priebežne splácať aj sama väčším ekonomickým rastom a vyšším výberom daní v jednotlivých krajinách. Mám ešte jeden argument v prospech toho, že nejde o priveľa peňazí. EÚ ako celok ročne stráca práve približne bilión eur na daňových únikoch,“ dodal Holzner.