Bratislava 4. januára (TASR) - Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú 18 % zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (10 %). Najmenej stojí mesačne vzdelávanie a to necelé 2 %.  

V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2018 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Avšak pri pohľade o niekoľko rokov späť, sa za posledných desať rokov výdavky na spomínané bývanie a energie mierne znížili. "Situácia na komoditných trhoch bola najmä v rokoch 2016 a 2017 priaznivá. Ako však vidíme, ceny idú opäť nahor, Slováci si za plyn, elektrinu a teplo v tomto roku viac priplatia," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte koncom roka 2018 rozhodol o zvýšení cien elektriny, plynu, vody aj tepla. V prepočte vychádza, že za plyn si Slováci priplatia od 0,90 do 11 eur mesačne, za elektrinu od 0,6 do 7 eur, za teplo do 2 eur mesačne.

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má v Európskej únii najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. "V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. Z hľadiska V4 však patria k najdrahším, nižšie ceny tovarov sú v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku," uvádza analytička.

Najviac výdavkov z rodinných rozpočtov európskych domácností smeruje do bývania a nákladov na energie, a to viac ako 24 % z celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou v rámci 28 krajín EÚ je s 13 % doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti. V hoteloch a reštauráciách minú Európania mesačne necelých 9 % z celkových výdavkov, na kultúru rovnako.