Od 1. januára 2019 budú všetky členské štáty uplatňovať štyri právne záväzné opatrenia proti zneužívaniu daňového systému zacielené na hlavné formy vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ku ktorým sa uchyľujú veľké nadnárodné spoločnosti.

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v tejto súvislosti uviedol: „Komisia dôsledne a dlho bojovala proti agresívnemu daňovému plánovaniu.Zatiaľ sme tento zápas nevyhrali, dnešný deň je však veľmi dôležitým míľnikom v našom boji proti tým, ktorí sa pokúšajú ťažiť z nesúrodosti daňových systémov jednotlivých členských štátov, aby sa vyhli odvedeniu miliárd eur na daniach.“

Tieto pravidlá vychádzajú z celosvetových noriem, ktoré vypracovala OECD v roku 2015 na základe svojho akčného plánu na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (tzv. BEPS), a mali by pomôcť predchádzať tomu, aby sa nezdanené zisky odčerpávali z EÚ. Konkrétne to znamená, že:

• Všetky členské štáty budú odteraz zdaňovať zisky presunuté do krajín s nízkym zdanením, v ktorých spoločnosť nevyvíja žiadnu skutočnú hospodársku činnosť (pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti).

• Zisky z aktív, akými sú napríklad duševné vlastníctvo, ktoré boli presunuté z územia členského štátu, sa teraz takisto stanú zdaniteľnými v tomto členskom štáte (pravidlá týkajúce sa zdaňovania pri odchode).

• V snahe odradiť spoločnosti od vytvárania umelých dlhových opatrení, ktorých cieľom je platiť čo najnižšie dane, členské štáty obmedzia výšku čistého úroku, ktorý si spoločnosť môže odpočítať zo svojho zdaniteľného príjmu (pravidlá o obmedzení odpočítateľnosti úrokov).

• Členské štáty budú vybavené na boj proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam aj v takých prípadoch, na ktoré nemožno uplatniť iné ustanovenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (všeobecné pravidlo proti zneužívaniu).

Súvislosti

Právne záväzné pravidlá známe ako smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, resp. ATAD, ktoré Komisia prvýkrát navrhla v roku 2016, boli pohotovo schválené, aby sa urýchlilo globálne úsilie o potlačenie agresívneho daňového plánovania. Táto dohoda nadväzovala na dohodu členských krajín OECD o odporúčaniach na obmedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov. EÚ sa vďaka nej dostala na špičku z hľadiska politického a hospodárskeho prístupu k zdaňovaniu právnických osôb.

Vo februári 2017 sa dohoda rozšírila, aby sa zabezpečilo, že na vyhnutie sa daniam v EÚ nemožno využiť nijaké hybridné nesúlady, ani keď sa dané mechanizmy týkajú tretích krajín. K 1. januáru 2020 nadobudnú platnosť pravidlá upravujúce tzv. hybridné nesúlady, ktorých úlohou bude brániť tomu, aby spoločnosti v snahe vyhnúť sa zdaneniu zneužívali nesúlad daňových právnych predpisov dvoch rôznych krajín EÚ.

Komisia predsedu Junckera stojí v popredí celosvetového úsilia zameraného na odstránenie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov. Postupne začínajú platiť nové pravidlá transparentnosti, ktoré majú zaistiť, aby členské štáty mali potrebné informácie na zakročenie proti spoločnostiam, ktoré neodvádzajú svoj náležitý podiel na dani. EÚ zároveň zostavuje zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, ktorým chce dosiahnuť, aby jej medzinárodní partneri uplatňovali celosvetové normy proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. V neposlednom rade Komisia takisto navrhla rozsiahle reformy v oblasti daní z príjmu právnických osôb. Zmenili by spôsob zdaňovania nadnárodných spoločností v EÚ a zabezpečili podnikateľské prostredie, ktoré by zjednodušovalo činnosť spoločnostiam podnikajúcim cezhranične.