V krátkodobej histórii sme boli nastavení tak, že dôraz kladieme najmä na materiálne zabezpečenie seba a rodiny. Asi netreba hovoriť o tom, že narušenie nášho životného komfortu je v rovine nášho zdravia. Ako chorí strácame potenciu pre osobný i spoločenský život a jednoducho sme vyradení aj z pracovného procesu. Dennodenne sme na prvom mieste informovaní o rôznych vzťahoch a problémoch týkajúcich sa zamestnania, sledujeme celoplošné štatistiky zamestnanosti, ale pritom vynechávame zo zreteľa otázku nášho zdravia.

V koncepcii štátnej politiky zdravia SR je definované zdravie ako kľúčový faktor rozvoja spoločnosti. Štátna politika zdravia je politikou pre zdravie a každá vláda musí považovať zdravie a rovnosť v zdraví za základné práva každého občana, pre plnohodnotný život. Zachovanie a zlepšovanie zdravia je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Štátna politika zdravia je strategickou rozvojovou politikou spoločnosti, ktorá formuluje dlhodobé i krátkodobé ciele, stratégie a priority štátu zamerané na starostlivosť o zdravie jeho podporu, ochranu, rozvoj. Rovnako to platí aj v rámci EÚ. K dispozícii máme Zákon č. 355 / 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, Vyhl. MZ SR č. 585/2008 o prevencii a kontrole prenosných ochorení, Zásady povinného a odporúčaného očkovania osôb a rôzne iné Odborné usmernenia MZ SR v otázke očkovania.

Dlhé roky vedú odborníci diskusie o prevencii, v ktorej bola najvypuklejšou otázka týkajúca sa prevencie infekčných ochorení. Prieskumy ukazujú, že v spoločnosti prevláda nechuť voči očkovaniu.

V 51. kalendárnom týždni v roku 2018 bolo oficiálne hlásených 54.415 akútnych respiračných ochorení, čo pre porovnanie s predchádzajúcim týždňom bolo o 5,5% viac. Chorobnosť na chrípkové a chrípke podobným ochoreniam stále stúpa. Najvyššia incidencia bola v Nitrianskom a Trnavskom kraji, najnižšia v Košickom kraji. Priebeh ochorenia sa v 2% prípadoch komplikuje zápalom prínosových dutín, zápalom stredného ucha alebo zápalom pľúc. Ani v jednom prípade sa u týchto komplikácií nedajú vylúčiť trvalé následky na zdraví. Posledné údaje ukazujú, že chorobnosť stúpa na 10,2%.

Organizmus sa bráni proti infekcii rôznymi spôsobmi. Jednak vlastní prirodzené bariéry, ako sú koža a sliznice, uplatnením sa eubiózy, tiež vrodenými nešpecifickými imunitnými mechanizmami, čo je celá rada komplikovaných obranných mechanizmov a napokon získanou – špecifickou imunitou, ktorej podstata je v konečnom dôsledku hlavne v iniciácii tvorby protilátok. Pri vírusových infekciách, akou je aj chrípka, má najdôležitejšiu úlohu imunitná reakcia, pretože špecifická liečba je možná zatiaľ len pri malej skupine ochorení. Neschopnosť eliminovať vírus vedie k pretrvávaniu chronickej infekcii, a tým aj k možnému vážnemu poškodeniu životne dôležitých systémov, alebo k úmrtiu pacienta.

Našťastie do tejto skupiny patrí aj chrípka, ale zvláštne je, že túto možnosť z nás využije len málo občanov. Pritom očkovacia látka je plne hradená zdravotnou poisťovňou a ak očkovaného chrípka postihne jej priebeh je podstatne benígnejší.

Treba si uvedomiť, že vírusové ochorenie na chrípku môže prejsť do závažného imunopatologického stavu, najmä u detí a starších ľudí.
Medicína mala snahu chrániť ľudí pred infekčnými ochoreniami už v dávnej minulosti. Podobné metódy ochrany, akou je dnes očkovanie, sú staré viac ako 2500 rokov boli spôsoby aplikované v Číne a tiež aj v Afrike, súviseli s ochorením na na pravé kiahne. V kontinentálnej Európe tieto metódy ako prvý aplikoval župný lekár v Prešove Ján Adam Reiman. O necelé storočie neskôr uskutočnil Louis Pateur prvé očkovanie proti besnote. V 70. rokoch minulého storočia prinieslo k rozvoju vakcinológie aj génové inžinierstvo a v súčasnosti existujú zaručene účinné a neškodné nové smery vo vývoji očkovacích látok. Zmyslom očkovania (vakcinácie), teda aktívnej imunizácie je poskytnúť organizmu ochranu proti určitej – zvyčajne jednej – nákaze.

Za účelom zníženia traumatizácie očkovanca pri stále zvyšujúcom sa počte možných ochorení, ktoré je možné riešiť vakcináciou, sa používajú kombinované očkovacie látky. Príkladom je účinná imunizácia podaním jednej očkovacej látky proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, alebo proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Vakcíny sa aplikujú do svalu alebo podkožne. Existujú presné medicínske zásady určujúce intervaly medzi podávaním vakcín. Otvorene je nutné poznamenať, že očkovanie nie je pre očkovanca indiferentný zákrok. Reakcia na očkovaciu látku sa prejavuje viac alebo menej vyznačenými reakciami, ktoré môžu byť bežné – všeobecné – ako „normálne prejavy vakcinácie“, ale aj ako prejavy nezvyčajné v podobe komplikácií. Bežné reakcie sa prejavujú najmä lokálne v mieste injekčného vpichu a miznú do 24-48 hodín (ide o začervenanie, bolestivosť, mierny opuch). Nezvyčajné reakcie sa môžu vyskytnúť pri vakcinácii proti čiernemu kašľu, žltej zimnici, rubeole (ružienke), besnote, tuberkulóze a výnimočne proti osýpkam.

O očkovaní rozhoduje ošetrujúci lekár. Kontraindikáciami očkovania sú najmä akútne ochorenie s horúčkou, ochorenie na tuberkulózu, imunologické ochorenie, zhubné nádory, liečba vysokými dávkami kortikosteroidov, imunosupresívami, ožarovaním, pri šokových stavoch, anafylaxii, kolapsoch alebo kŕčoch, gravidita – okrem prípadov, keď neuskutočnenie očkovania ohrozuje život matky alebo plodu, pri ochoreniach obličiek a pod.

Očkovanie proti chrípke je indikované a jednoznačne významné u 65-ročných a starších osôb, najmä ak trpia na chronické ochorenie dýchacích ciest a pľúc (chronická bronchitída, astma, rozdutie pľúc), alebo na cukrovku či nedostatočnosť pečene. Kontraindikáciou takéhoto očkovania je ojedinelá precitlivelosť na vaječnú bielkovinu a akútne horúčkové ochorenie v dobe očkovania. Očkovanie celou škálou vakcín u sérologicky HIV-pozitívnych osôb je možné vykonať, či už s vyznačenými príznakmi alebo bez príznakov ochorenia. Aplikáciu vakcinácie je povinný lekár zaznamenať v zdravotnej dokumentácii pacienta.

V súčasnosti sa v SR používajú najmä tzv. subjednotkové vakcíny, ktoré obsahujú buď iba povrchové antigény chrípkového vírusu (Subinvira) alebo tzv. štiepené vakcíny (Fluarix, Vaxigrip), ktoré okrem týchto antigénov obsahujú aj vnútorné antigény vírusu chrípky. Očkovacia látka obsahuje antigény vždy aktuálne cirkulujúcich dvoch kmeňov vírusov chrípky, čo stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia podľa aktuálnej epidemiologickej situácie vo svete. Vakcína sa aplikuje do svalu alebo pod kožu. Významnejšie reakcie na očkovaciu látku sú veľmi zriedkavé. Ochrana nastupuje o 10-15 dní, trvá približne rok a klinická účinnosť je okolo 90%.

Ak stále váhate, prečo by ste sa mali zaočkovať proti chrípke, tak jednoducho pre nasledovné: chrípka je akútne vírusové ochorenie, ktoré sa šíri rýchlo z človeka na človeka vzdušnou cestou. Chrípka patrí k závažným ochoreniam, ktoré môže spôsobiť ťažké zdravotné problémy a aj smrť u vysoko rizikovej skupiny pacientov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ochorie každoročne na chrípku okolo 1 miliardy ľudí, z čoho 3 až 5 miliónov ľudí má závažný priebeh ochorenia a úmrtie na chrípku ročne sa pohybuje medzi 300.000 – 500.000 osôb. Ročne sa nakazí v rozvinutých krajinách v priebehu epidémie chrípky 10-20% populácie. Riziko vzniku závažných komplikácií je najvyššie u malých detí do 5 rokov, u seniorov a u ľudí so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, ochorením srdca a ciev, s metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami. U týchto rizikových skupín môže infekcia vírusom chrípky viesť k závažným komplikáciám primárneho chorobného stavu, ku vzniku zápalu pľúc, dokonca až ku smrti.

Ak chceme lepšie Slovensko, buďme k sebe, ale aj k ostatným zodpovední. Očkovanie je tiež cesta k zodpovednosti.