V nadšení pre novú studenú vojnu proti Číne a Rusku dnes západ robí chybu porovnateľnú s chybou svojich predkov z roku 1914.V tomto roku oslávilo svetové spoločenstvo 100. výročie konca prvej svetovej vojny, v ktorej zomrelo približne 16 miliónov Európanov a celé krajiny boli spustošené a zničené. Táto vojna tiež priniesla "strach komunizmu a nacizmu", ktorý vyústil v druhú svetovú vojnu, ktorá takmer ukončila európsku civilizáciu a zničenie významnej časti politickej a kultúrnej elity.

"Historici nesúhlasia s presným pomerom dôvodu a viny katastrofy roku 1914, ale všetci súhlasia s jednou vecou: ani jediný prínos, ktorý by mohli získať veľké mocnosti účasťou vo vojne, nebol dokonca vzdialene porovnateľný s tým, aké straty riskovali. "

Naopak, mnohí budúci historici budú podľa autora považovať končiaci rok 2018 za "posledný rok prechodného obdobia medzi dvoma studenými vojnami", kedy po desaťročiach "relatívneho mieru" sa najväčšie svetové mocnosti znovu ocitli v stave "hlbokého štrukturálneho vzájomného nepriateľstva". Hlavným problémom je to , že zavedené politické elity, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách politického rozdelenia, odmietajú pripustiť svoje mylné predstavy a riešiť skutočné hrozby, pretože by to vyžadovalo radikálnu zmenu ich existujúcich ideologických pozícií, zdôrazňuje Anatol Lieven:

"Začatím novej studenej vojny proti Číne a Rusku, činia dnešné západné mocenské elity chybu porovnateľnú s tou, ktorú spáchali ich predchodcovia v roku 1914. Obávam sa, že budúci historici budúcnosti nás budú súdiť rovnako prísnymi normami. Nie kvôli hrozbe svetovej vojny, ale hlavne preto, že táto nová studená vojna slúži - a v niektorých kruhoch je zámerne využitá, aby poslúžila - ku dymovéj clone, ktorá odvracia pozornosť od oveľa vážnejších hrozieb, s ktorými sa skôr alebo neskôr stretneme, ak sa tieto problémy nevyriešia. "

Počas 1. svetovej vojny to Briti a Francúzi, ktorí boli neskôr spojení s Američanmi, prezentovali ako "boj civilizácie proti barbarstvu Nemecka". O sto rokov neskôr možno s istotou povedať, že britské a francúzske systémy boli oveľa lepšie než nemecké; avšak nemožno nepriznať, že Alžírsko ako subjekt francúzskej ríše alebo Afrika ako predmet britskej ríše by ich mohli považovať za úplne odlišné, a Ruská ríša vyzerala čudne ako člen údajnej "aliancie demokracie". Ako sa ukázalo v skutočnosti, naozajstná "barbarská hrozba európskej civilizácii" v roku 1914 nepochádzala od vládnuceho zriadenia jednej z krajín - ale z nenávisti a napätia, ktoré sa v európskej spoločnosti zhromaždili v dôsledku sociálnych a ekonomických zmien počas predchádzajúcich desaťročí a vyvrcholili počas vojny.

Jeden z dôvodov, prečo konzervatívne elity európskych krajín do roku 1914 posilnili "agresívny nacionalizmus" v spoločnosti, bolo to, že považovali tento spôsob za odvrátenie masy od socializmu, čím si zachovajú starý európsky spôsob života. A tu urobili katastrofickú chybu, ktorú môžu teraz západné elity opakovať, a riskujú, že sa opäť dostanú do pasce kvôli "posadnutosti s vedomím vlastnej spravodlivosti a civilizačnej nadvlády".

"Politický realizmus odmieta identifikovať morálne ašpirácie určitej krajiny s morálnymi zákonmi riadiacimi vesmír, ... neopatrná identifikácia určitého nacionalizmu s vôľou prozreteľnosti nemôže byť morálne ospravedlniteľná pretože v skutočnosti je prejavom takého hriechu ako hrdosti, proti ktorej grécka tragédia a biblickí proroci varovali ako vládnucej , tak ovládanej. Táto identifikácia je aj z politického hľadiska nebezpečná, pretože môže vyvolať skreslený obraz, ktorý nakoniec môže viesť k slepote a snahe po úplnom zničení štátov a civilizácií, "varoval svojho času Hans Morgentau, ktorý sa aktívne" postavil proti sovietskej agresii "počas studenej vojny.

Budúci historici tiež pravdepodobne s iróniou ocenia myšlienku Spojených štátov, aby viedli novú "ligu demokracie" v boji proti "autoritárskym alianciám", nakoľko hlavnými aktérmi "protičínskej aliancie" v Ázii budú nie menej autoritárski "vietnamskí komunisti, krvilační filipínski populisti , a predovšetkým neofašisti indického hinduizmu ". Dokonca aj v Európe je" najprotiruskejší režim "v podobe Poľska ideologicky veľmi podobný Rusku. Zostáva sa len vrúcne modliť, aby v roku 2020 utrpel Donald Trump porážku v amerických voľbách, a bol by nahradený vo funkcii prezidenta novým a vierohodným vodcom "slobodného sveta", a Francúzsko v roku 2022 nevybralo prezidenta z radov stúpencov " Národného frontu ".

A to aj v prípade, že faktory, ktoré mali za výsledok súčasnú nespokojnosť, nepovedú teraz ku "katastrofickej vojne", v každom prípade, bez radikálnej transformácie a zmien v rámci Európskej únie pokúšať sa prehodiť nespokojnosť s vnútornou politikou na nepriateľstvo voči "vonkajšiemu nepriateľovi" budú odsúdené na neúspech.

"Azda sa niekto z novinárov, ktorí hovorili so žltými vestami vo Francúzsku, vážne domnieva, že ich činy sú výsledkom manipulácie Moskvy? Vari niekto, kto vážne skúmal krízu bielej robotníckej triedy v Spojených štátoch, ozaj napísal, že títo ľudia sa rozhodli hlasovať Trumpa pod vplyvom "ruskej propagandy"? Bolo by lepšie, keby sa ľudia, ktorí to vyhlasujú, zapojili do dôležitejšieho spojenia medzi udalosťami v Rusku a v Spojených štátoch, "zdôrazňuje Anatol Lieven.

Oveľa dôležitejším faktorom, ktorý prispel k rastu popularity ako Putina, tak Trumpa, "bolo zvýšenie miery úmrtnosti mužov robotníckej triedy v Rusku v 90. rokoch a v Spojených štátoch v posledných rokoch", k čomu došlo kvôli zásadným príčinám: "Kvôli chorobám a závislostiam, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej, sociálnej a kultúrnej neistoty a zúfalstva. " V Strednej Amerike teraz "oveľa hrozivejší obraz týchto patológií" spôsobuje, že milióny ľudí migrujú a usilujú o to, aby sa dostali do Spojených štátov - a to zase vedie k radikalizácii niektorých segmentov amerického obyvateľstva. Pričom celková pomoc Mexiku v roku 2017 bola výrazne nižšia, než pomoc poskytovaná Ukrajine, Egyptu a Afganistanu. Vari môže nejaká skutočne zodpovedná vládnuca elita takto zanedbávať svojich susedov?

Za týmito problémami sa skrýva stále rastúce nebezpečenstvo vážnych klimatických zmien, ktoré "môžu spôsobiť neúmerne väčšie ranu Spojeným štátom a Západu, ako čínska alebo ruská vláda". Súčasne na pozadí hystéria vyvolaná malým stretom Ruska a Ukrajiny v Azovskom mori je príklad " úzkej spolupráce "medzi USA a Ruskom, ktorého orgány" spojili svoje sily, aby zablokovali prijatie poslednej správy OSN o zmene klímy " a vyzerá to  tragikomicky.

Keby Chruščov neoddelil Krym od Ruskej Sovietskej republiky odovzdaním Ukrajinskej Sovietskej republike, všetci na svete by teraz uznali Azovské more ako teritoriálne vody Ruska a aktuálne problémy vo vzťahoch s Ukrajinou by vôbec neexistovali. Medzitým Washington bojuje v Juhočínskom mori s Čínou "za dodržiavanie medzinárodného námorného práva, ktoré ani Spojené štáty neuznávajú", hoci žiadne "čínskej hrozby" nie sú tak kritické a sú plne zapojené do zastrašovania. "To neznamená, že od Ruska a Číny neexistujú žiadne skutočné hrozby v reálnych oblastiach (predovšetkým v oblasti obchodu), kde musí USA odolávať," vysvetľuje Lieven

Avšak všetky tieto problémy sa môžu vyriešiť rokovaním a odstrašujúcimi opatreniami. Žiadny z nich neoprávňuje ďalší pokus reštrukturalizovať národné stratégie a inštitúcie Spojených štátov a Európy okolo princípu studenej vojny.