Komentár Braňa Ladického: Hrobári Detského mestečka v Trenčíne zo Sorosovej nadácie otvorenej spoločnosti
28 | 12 | 2018 I Mgr. Branislav Ladický
Doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., na úvod v knižke RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN (2013) uvádza, že „Detské mestečko Zlatovce – Trenčín vzniklo 1. septembra 1973. Prvých 15 rokov bolo pýchou a (pre mnohých) ideálom náhradnej inštitucionálnej výchovy; neskôr, do roku 1997, sa stalo jej rešpektovanou alternatívou a nakoniec sa stalo problémom, ktorý nechceli kompetentní pracovníci príslušného ministerstva i úradu práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť inak, ako jeho faktickou likvidáciou. Bolo to politické rozhodnutie. Bolo to aj (najlepšie) odborné riešenie?
[gallery size="medium" ids="8847,8848,8846"]
V roku 2005 rezort práce Ivety Radičovej za silnej podpory predsedu a člena Nadácie otvorenej spoločnosti Jozefa Mikloška ml., zrušili základy rodinnej výchovy v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce bez hĺbkovej analýzy, aby si vyžiadali audit výsledkov práce v bývalom Detskom mestečku v rokoch 1973 - 2005.
Dobre sa vedelo o výsledkoch výchovno-vzdelávacej práce v bývalom Detskom mestečku, lenže dlhodobý zámer bol taký, že chceli Detské mestečko postupne sprivatizovať.
Úsmev ako Dar ako tzn. n. o., robí veci inak ako hlása. A samotný predseda tejto spoločnosti (J. Mikloško ml.) nikdy nepracoval v Detskom domove, vyštudoval medicínu v ktorej tiež nepôsobil a je syn politika J. Mikloška st., ktorý je slovenský politik (KDH), bývalý podpredseda vlády ČSFR a bývalý veľvyslanec Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška, teda J. Mikloška ml., strýko. Vytvorili si rodinný podnik, ktorý ich začal živiť už v 90 rokoch.
Môžeme povedať, že na úpadku a zániku tradičných veľkých rodín v Detskom mestečku v Trenčíne - Zlatovciach (v roku 2005) sa podieľal, ako jeden z hlavných predstaviteľov transformácie detských domovov na Slovensku a Detského mestečka v Zlatovciach, práve Jozef Mikloško, ml.- predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako Dar bol v čase transformácie detských domovov externým poradcom predsedu NR SR pre oblasť detských práv (2003 - 2006) a členom pracovnej skupiny ministra práce sociálnych veci a rodiny pre reformu v oblasti náhradnej starostlivosti (2003 - 2004), Od roku 2014 je členom expertov pre deinštitucionalizáciu. V roku 1992 sa stal aktívnym členom Nadácie otvorenej spoločnosti G. Sorosa.
Nadácia oficiálne vznikla v roku 1991. V roku 1996 sa premenovala na Spoločnosť priateľov detí z detských domovov. Na internetovej stránke (uvádza Úsmev ako Dar, že začali novú etapu ich odbornej činnosti – s novou výzvou. Tou hlavnou víziou bola zmena detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu. Realita je žiaľ iná. (Ladický, 2017) v zborníku Návrat pedagogiky do detských domovov dokladá: „že podľa ročného výkazu na MPSVaR SR o poskytovaní starostlivosti a výchovy deťom v detských domovov na Slovensku 05.01 za rok 2015 tvoria ženy v tejto profesii 86% podiel. Môžeme povedať, že základné motto transformácie „Transformujeme detské domovy na rodinné typy“ sa stáva mýtusom“. (Ladický - Kozoň, 2017, strana 113).
Uspeli sme, tvrdí organizácia Úsmev ako dar, lebo „do roku 2005 transformácia položila základy rodinnej výchovy v detských domovoch. Transformáciu považujeme za jeden z najväčších míľnikov našej dlhodobej snahy o zlepšenie života detí v domovoch“. Uvádza sa na stránke združenia Úsmev ako Dar.
Úsmev ako Dar spol. s.r.o., ako subjekt vznikol 02.07.2005 a konateľom spoločnosti sa stala Ing. Eva Bodnárová, ktorá na pozícií zotrvala uctihodných 12 rokov a v roku 2018 ju vystriedala Mgr. Emília Bezáková, PhD., ktorá je aj výkonnou riaditeľkou organizácie Úsmev ako Dar a riaditeľka bratislavského Centra pre obnovu rodiny. Lenže v pozadí karavanu ťahajú ľudia z MPSVaR a Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., ktorý je absolventom a zároveň aj vedúcim katedry prenatálnej a perinatálnej psychológie, medicíny a sociálnych vied VŠZaSP sv. Alžbety, ktorá sídli aj v priestoroch budovy Úsmev ako Dar.
[gallery columns="2" size="large" type="grid" ids="8845,8844,8843,8841"]
V súčasnosti tradičná rodinná výchova v bývalom Detskom mestečku dobieha členov Nadácie otvorenej spoločnosti, Úsmev ako Dar a MPSVaR SR. Areál je v katastrofálnom a žalostnom stave spôsobený neoliberálnou politikou priaznivcov (de)pedagogiky. V priebehu rokoch 2012 – 2018 otehotnelo a odrodilo 5 chovancov (po novom klientov!) v Detskom domove Trenčín-Zlatovce (viac tu). Deti nedokončujú v tomto zariadení školu, pácha sa tam trestná a drogová činnosť.
Na záchranu Detského mestečka vzniklo aj občianske združenie OZ Naša rodina. Detské mestečko v Trenčíne fungovalo príkladne viac ako 30 rokov. V Detskom mestečku bolo 17 rodinných domčekov, v ktorom žilo približne 12 deti. Pod správu Detského mestečka je 36 objektov. Najväčším prínosom Detského mestečka bolo, že sa tu vytvorili podmienky pre diferenciáciu detí, čím sa zabezpečilo, že nedošlo k narušeniu psychologicko-pedagogických zásad vo výchove a vzdelávaní.
Napriek tomu, že Detské mestečko v závere 08.11.2017 bolo zapísané do ústredného zoznamu NKP SR, tak ministerstvo PSVaR SR do roku 2020 opustí priestory Detského mestečka a areál ponúknu na predaj ako prebytočný majetok štátu.
Na webovej stránke Pamiatkového úradu SR sa uvádza, že Detský domov s areálom, verejnosti skôr známy ako Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne je od novembra 2017 národnou kultúrnou pamiatkou. Je prvou a zároveň poslednou realizovanou stavbou tohto druhu na Slovensku.
Prezídium Spolku architektov Slovenska udelilo v roku 2018 Cenu Emila Belluša Ing. Arch. Petrovi Brtkovi za celoživotné dielo Detské mestečko. „Ostatne dva-tri roky som sa naplno venoval záchrane mojej prvej veľkej realizácie – Detského mestečka v Trenčíne, ktorá skončila jeho zápisom do Ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok SR. Súčasne však s ľútosťou musím konštatovať, že poslanie, resp. funkčné využitie tohto areálu je neisté. Ministerstvo práce mi vo veci Detského mestečka napísalo – citujem „...napriek tomu, že je vyhlásené za NKP, v perspektíve piatich rokov ho vyprázdnime a ponúkneme ho štátu ako prebytočný majetok...“. Na Slovensku je to tak, takže, ešte mám čo robiť.
[gallery size="medium" ids="8847,8848,8846"]
Žalostný rok 2005
V roku 2005 rezort práce Ivety Radičovej za silnej podpory predsedu a člena Nadácie otvorenej spoločnosti Jozefa Mikloška ml., zrušili základy rodinnej výchovy v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce bez hĺbkovej analýzy, aby si vyžiadali audit výsledkov práce v bývalom Detskom mestečku v rokoch 1973 - 2005.
Dobre sa vedelo o výsledkoch výchovno-vzdelávacej práce v bývalom Detskom mestečku, lenže dlhodobý zámer bol taký, že chceli Detské mestečko postupne sprivatizovať.
Úsmev ako Dar ako tzn. n. o., robí veci inak ako hlása. A samotný predseda tejto spoločnosti (J. Mikloško ml.) nikdy nepracoval v Detskom domove, vyštudoval medicínu v ktorej tiež nepôsobil a je syn politika J. Mikloška st., ktorý je slovenský politik (KDH), bývalý podpredseda vlády ČSFR a bývalý veľvyslanec Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška, teda J. Mikloška ml., strýko. Vytvorili si rodinný podnik, ktorý ich začal živiť už v 90 rokoch.
Hrobári tradičnej rodinnej výchovy v Detskom mestečku
Môžeme povedať, že na úpadku a zániku tradičných veľkých rodín v Detskom mestečku v Trenčíne - Zlatovciach (v roku 2005) sa podieľal, ako jeden z hlavných predstaviteľov transformácie detských domovov na Slovensku a Detského mestečka v Zlatovciach, práve Jozef Mikloško, ml.- predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako Dar bol v čase transformácie detských domovov externým poradcom predsedu NR SR pre oblasť detských práv (2003 - 2006) a členom pracovnej skupiny ministra práce sociálnych veci a rodiny pre reformu v oblasti náhradnej starostlivosti (2003 - 2004), Od roku 2014 je členom expertov pre deinštitucionalizáciu. V roku 1992 sa stal aktívnym členom Nadácie otvorenej spoločnosti G. Sorosa.
Nadácia Úsmev ako Dar
Nadácia oficiálne vznikla v roku 1991. V roku 1996 sa premenovala na Spoločnosť priateľov detí z detských domovov. Na internetovej stránke (uvádza Úsmev ako Dar, že začali novú etapu ich odbornej činnosti – s novou výzvou. Tou hlavnou víziou bola zmena detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu. Realita je žiaľ iná. (Ladický, 2017) v zborníku Návrat pedagogiky do detských domovov dokladá: „že podľa ročného výkazu na MPSVaR SR o poskytovaní starostlivosti a výchovy deťom v detských domovov na Slovensku 05.01 za rok 2015 tvoria ženy v tejto profesii 86% podiel. Môžeme povedať, že základné motto transformácie „Transformujeme detské domovy na rodinné typy“ sa stáva mýtusom“. (Ladický - Kozoň, 2017, strana 113).
Uspeli sme, tvrdí organizácia Úsmev ako dar, lebo „do roku 2005 transformácia položila základy rodinnej výchovy v detských domovoch. Transformáciu považujeme za jeden z najväčších míľnikov našej dlhodobej snahy o zlepšenie života detí v domovoch“. Uvádza sa na stránke združenia Úsmev ako Dar.
Čo je to vlastne Úsmev ako Dar?
Úsmev ako Dar spol. s.r.o., ako subjekt vznikol 02.07.2005 a konateľom spoločnosti sa stala Ing. Eva Bodnárová, ktorá na pozícií zotrvala uctihodných 12 rokov a v roku 2018 ju vystriedala Mgr. Emília Bezáková, PhD., ktorá je aj výkonnou riaditeľkou organizácie Úsmev ako Dar a riaditeľka bratislavského Centra pre obnovu rodiny. Lenže v pozadí karavanu ťahajú ľudia z MPSVaR a Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., ktorý je absolventom a zároveň aj vedúcim katedry prenatálnej a perinatálnej psychológie, medicíny a sociálnych vied VŠZaSP sv. Alžbety, ktorá sídli aj v priestoroch budovy Úsmev ako Dar.
[gallery columns="2" size="large" type="grid" ids="8845,8844,8843,8841"]
Štatút národnej kultúrnej pamiatky SR nepomohol bývalým odchovancom
V súčasnosti tradičná rodinná výchova v bývalom Detskom mestečku dobieha členov Nadácie otvorenej spoločnosti, Úsmev ako Dar a MPSVaR SR. Areál je v katastrofálnom a žalostnom stave spôsobený neoliberálnou politikou priaznivcov (de)pedagogiky. V priebehu rokoch 2012 – 2018 otehotnelo a odrodilo 5 chovancov (po novom klientov!) v Detskom domove Trenčín-Zlatovce (viac tu). Deti nedokončujú v tomto zariadení školu, pácha sa tam trestná a drogová činnosť.
Na záchranu Detského mestečka vzniklo aj občianske združenie OZ Naša rodina. Detské mestečko v Trenčíne fungovalo príkladne viac ako 30 rokov. V Detskom mestečku bolo 17 rodinných domčekov, v ktorom žilo približne 12 deti. Pod správu Detského mestečka je 36 objektov. Najväčším prínosom Detského mestečka bolo, že sa tu vytvorili podmienky pre diferenciáciu detí, čím sa zabezpečilo, že nedošlo k narušeniu psychologicko-pedagogických zásad vo výchove a vzdelávaní.
Napriek tomu, že Detské mestečko v závere 08.11.2017 bolo zapísané do ústredného zoznamu NKP SR, tak ministerstvo PSVaR SR do roku 2020 opustí priestory Detského mestečka a areál ponúknu na predaj ako prebytočný majetok štátu.
Na webovej stránke Pamiatkového úradu SR sa uvádza, že Detský domov s areálom, verejnosti skôr známy ako Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne je od novembra 2017 národnou kultúrnou pamiatkou. Je prvou a zároveň poslednou realizovanou stavbou tohto druhu na Slovensku.
Prezídium Spolku architektov Slovenska udelilo v roku 2018 Cenu Emila Belluša Ing. Arch. Petrovi Brtkovi za celoživotné dielo Detské mestečko. „Ostatne dva-tri roky som sa naplno venoval záchrane mojej prvej veľkej realizácie – Detského mestečka v Trenčíne, ktorá skončila jeho zápisom do Ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok SR. Súčasne však s ľútosťou musím konštatovať, že poslanie, resp. funkčné využitie tohto areálu je neisté. Ministerstvo práce mi vo veci Detského mestečka napísalo – citujem „...napriek tomu, že je vyhlásené za NKP, v perspektíve piatich rokov ho vyprázdnime a ponúkneme ho štátu ako prebytočný majetok...“. Na Slovensku je to tak, takže, ešte mám čo robiť.
Zdieľať tento článok