V našich printových a internetových médiách sa čoraz častejšie objavujú texty o aktuálnej spoločenskej situácii v Maďarsku vykresľujúce vládu Viktora Orbána ako diktatúru potláčajúcu základné ľudské práva, či práva opozície. Slovenskými médiami predpovedaný pád vlády Viktora Orbána a rozprávky o masových protestoch sú iba zbožných prianím rozbitej maďarskej opozície s nepatrnou podporou.
Problém, ktorý vyústil v Maďarsku do protestov, prezentovaný ako masové demonštrácie nie je zložitý .
Hospodársky rozvoj, nové investície, chýbajúca pracovná sila, právna úprava obmedzujúca prácu nadčas a požiadavky odborárskych organizácií zvýšiť kvórum limitu práce nadčas boli dôvody, ktoré viedli k novele súčasného zákonníka práce. Na základe požiadaviek predovšetkým zamestnancov vláda vypracovala novelu zákona, ktorým zvýšila hranicu práce nadčas na 400 hodín ročne, tri základné zásady zostávajú v platnosti:
- Za prácu platí zamestnávateľ mzdu a za nadprácu príplatok podľa jej charakteru.
- Nadčasová práca nemôže byť zamestnancovi nariadená, zamestnanec vykonáva nadčasovú prácu na základe dohody.
- Odbory majú možnosť podmienky nadčasu dohodnúť v kolektívnej zmluve nad rámec zákonom garantovaných práv zamestnanca.
Novelizovali zákon, ktorý neumožňoval zamestnávateľovi, adekvátne zaplatiť za nadčasovú prácu a zamestnancovi zvýšiť zákonným spôsobom cez nadčasovú prácu svoje príjmy Pre každého, kto číta a hľadá racionalitu v zákone je zjavné, že novela upravuje legislatívny rámec, ktorým sa odstraňuje práca na čierno, za ktorú doteraz zamestnávateľ platil pochybnými formami, ktoré nielenže znižovali príjmy štátu, ale predovšetkým poškodzovali zamestnanca, za ktorého sociálne a zdravotné odvodové povinnosti boli zvyčajne riešené zo základnej tarifnej mzdy. Drvivá väčšina farmárov, zamestnancov v poľnohospodárstve, v službách, v obchodných reťazcoch pracuje pravidelne nadčasovo, pretože ich profesia to jednoducho vyžaduje. Doteraz mohli byť za prekročenie limitu kriminalizovaní.
Orbánov otrokársky zákon S novelou, vyhovujúcou väčšine odborárom ako aj zamestnávateľom, majú paradoxne problém tí, ktorých sa bytostne nedotýka, majú problém v práci vydržať základných osem hodín, pričom si neuvedomujú a nevážia hodnotu práce občanov, ktorí pracujú každý deň napríklad v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe, na pumpách, hoteloch, v nemocniciach, kde zamestnanci nemajú na výber.
Opozíčný cirkus s cieľom povaliť vládu Konflikt v maďarskom parlamente vyvolala skupina opozičných poslancov keď pod zámienkou, že sa jedná o otrokársky zákon, ktorým vláda prikazuje každému pracovať zadarmo 400 hodín ročne zablokovala prístup podpredsedovi parlamentu Jánosovi Latroczaimu na pulpitus (predsednícke miesto určené výlučne predsedovi a podpredsedom parlamentu) , rozhadzovala letáky a útočila hrubými invektívami na premiéra Viktora Orbána. Vedenia schôdze sa ujal predseda parlamentu László Kövér a po opakovaných upozorneniach o porušovaní rokovacieho poriadku, zákona o parlamente a ústavy začal riadiť hlasovanie spred pulpita, pričom upozornil, že agresívnych radikálov môže dať vyviesť z rokovacej miestnosti.
Charakteristika zhromaždenia predsedom parlamentu Lászlóm Kövérom - pomerne presná citácia vyjadrenia Dvanásteho decembra nespokojná opozícia, ktorá má v maďarskom parlamente absolútnu menšinu roztrúsenú do frakcií, začala organizovať na Kossuthovom námestí za prezidentským palácom demonštrácie, na ktorých sa zúčastnila veľmi radikálna a agresívna skupina ľudí s hanlivými transparentmi. Násilné požiadavky boli prirovnané k štýlu práce proletárskej diktatúry, ktorá nastolila v Maďarsku v roku 1919 Republiku Rád a počas 133 dní zdevastovala kultúrnu spoločnosť a viedla krajinu k absolútnej totalite , dovolila kandidovať jedine MSP ( Maďarskú socialistickú stranu) kde zmizli celé rodiny a likvidovala násilím vládnucu väčšinovú politickú štruktúru.
Maďarská mentalita Maďarská horúca krv sa dokáže rýchlo vzbúriť, čo sa prejavilo najvýraznejšie v demonštráciách proti Gyurcsányho vláde, keď priznal , že jeho vláda kradla a podvádzala. Desaťtisíce demonštrantov vyšlo do ulíc nie len v Budapešti, ale po celej krajine. V pamäti Maďarov, v súčasnosti opozičný politik Gyurcsány , bude navždy zapísaný ako premiér, ktorý nariadil polícii strieľať do davu gumovými projektilmi.
V decembri 2018 demonštranti podpaľovali kontajnery, poškodzovali sa budovy, zakladali vatry na hlavnom bulvári a vynucovali si prístup priamo do vysielania Maďarskej štátnej televízie tvrdením, Viktor Orbán zotročuje národ a nariaďuje pracovať desať hodín denne bez akéhokoľvek nároku na vyššiu mzdu.
Sfanatizovaná časť opozície sa rozhodla vyvolať nepokoje, upozorniť na seba a v značnej miere pritom do demonštrantov zintegrovala veľmi radikálne a agresívne vrstvy , ktoré okrem násilností sa neprejavili ničím. Podľa odhadu približne päť tisíc demonštrantov zablokovalo most cez Dunaj, blokovalo námestie Kossutha , priľahlé ulice na námestie pred parlamentom a vykonávalo veľmi agresívne útoky na budovy a ľudí, ktorí s ich prejavmi nesúhlasili. Útoky vyústili do napadnutia policajných zložiek, ktoré vytvorili kordón na ochranu perimetru okolo parlamentu a štátnej televízie. Polícia izolovala agresívne skupiny , postupne ich legitimovala, podľa závažnosti previnenia aj predvádzala a neskôr pustila.
Napriek fámam o brutalite, ktorou Orbánov režim atakuje pokojné protesty opozície a popiera právo slobodného prejavu, nebol nikto okrem niektorých policajtov zranený. Predvedený a následne odsúdený bol jeden demonštrant, ktorý hodil zápalnú fľašu s farbou na Sándorov palác kde sídli prezident János Ádler. Recidivista bol ihneď odsúdený na podmienečný trest, pričom prokuratúra sa odvolala a žiada pre neho sledovací náramok. Nikto nevydal príkaz na streľbu do demonštrantov gumovými projektilmi , pre odvrátenie niektorých útokov, ktoré ohrozovali priamu bezpečnosť parlamentu bol políciou použitý proti agresorom slzný sprej.
Väčšina občanov Slovenska nehovorí po maďarsky, nesleduje prierezovo maďarské štátne a opozičné médiá, ale novinár, ktorý sa rozhodne o situácii písať, má povinnosť držať sa faktov. Paradoxom je, že slovenskí mienkotvorní novinári ignorujú realitu a bez znalosti pomerov, preverenia faktov , podsúvajú čitateľovi názor prezentovaný nejasne definovanou opozíciou, tvoriacou mizivú menšinu v politike. Otázkou zostáva, čo vedie slovenského novinára , prekrúcať fabuláciami fakty uvedené v platných právnych ustanoveniach Maďarska, prijaté ústavnou väčšinou parlamentu a šíriť propagandu o diktatúre Orbána.
Fidesz vyhral posledné voľby 2/3- novou väčšinou. Opozícia sa nedokázala v parlamente spojiť a jednotlivé strany sa doslova zo dňa na deň rozpadli a skrachovali. Zábery z volieb, keď v hodine uzávery volebných miestností stáli ľudia po celom Maďarsku v trojstupoch po uliciach a polícia zabezpečovala, aby každý kto sa dostavil mohol odvoliť sú k dispozícii na webe. Voliči opozície prišli tiež, ale bola ich jedna tretina voči tým, ktorí dôverovali Viktorovi Orbánovi.
Opozícia propagandistickými fabuláciami vytvára o Maďarsku dojem, že Orbán likviduje menšinu štátnou mocou a preto je potrebné zvrhnúť jeho vládu a nastoliť vôľu menšiny proti väčšine národa. Diskutovať o príčinách a okolnostiach, čo k udalostiam predchádzalo, je veľkým problémom aj pre profesionálnych maďarských žurnalistov, od ktorých /kvalitou výstupov/ je absolútna väčšina novinárov píšucich na Slovensku na míle vzdialená.