Podpora hospodárskej a menovej únie je naďalej silná a v eurozóne dosiahla ešte vyššiu úroveň než v minulosti.

Toto sú niektoré z kľúčových výsledkov najnovšieho dnes zverejneného štandardného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil 8. až 22. novembra.

1. Pozitívne politické ukazovatele sú na vzostupe

Po prvýkrát, odkedy je táto otázka súčasťou prieskumu, väčšina Európanov súhlasí s tvrdením, že „ich hlas má v EÚ váhu“ (49 %, +4 percentuálne body od jari 2018), zatiaľ čo 47 % respondentov (–2 od jari 2018) nesúhlasí a 4 % (–2) tvrdia, že „nevedia“. V 16 členských štátoch EÚ väčšina respondentov súhlasí s tým, že ich hlas má v Európskej únii váhu, pričom najviac ich je v Dánsku (73 %), vo Švédsku (71 %) a v Nemecku (70 %).

Pozitívnu mienku o EÚ má 43 % Európanov (+3 percentuálne body v porovnaní s jarou 2018), čo je najvyššia úroveň od jesene 2009. Viac ako tretina respondentov má neutrálnu mienku o EÚ (36 %, –1 v porovnaní s jarou 2018), zatiaľ čo pätina má negatívnu mienku (20 %, –1) a 1 % nemá názor. Od posledného štandardného prieskumu Eurobarometra z jari 2018 sa podiel respondentov s pozitívnou mienkou o EÚ zvýšil v 17 členských štátoch EÚ – najvýraznejšie vo Švédsku (53 %, +11), v Španielsku (43 %, +10) a Spojenom kráľovstve (43 %, +9).

Dôvera v EÚ zostáva na úrovni 42 %, čo je naďalej najviac od jesene 2010. Dôvera prevažuje v 17 členských štátoch EÚ (15 na jar 2018). Najvyššia miera bola zistená v Litve (65 %), Dánsku (60 %) a vo Švédsku (59 %). Dôvera v EÚ je naďalej vyššia než dôvera v národné vlády alebo parlamenty. Európskej únii dôveruje 42 % Európanov, zatiaľ čo 35 % dôveruje svojmu národnému parlamentu a vláde (+1 percentuálny bod v oboch prípadoch v porovnaní s jarou 2018).

2. Podpora občianstva EÚ a voľného pohybu vo všetkých členských štátoch EÚ

Vo všetkých 28 členských štátoch väčšina respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ: priemer v EÚ je 71 % (+1 percentuálny bod od jari 2018) a na vnútroštátnej úrovni sa tento pocit pohybuje od 89 % v Luxembursku po 51 % v Bulharsku.

Veľká väčšina respondentov podporuje „voľný pohyb občanov EÚ“ (83 %, +1 percentuálny bod od jari 2018) a v každom členskom štáte EÚ tento názor zastávajú viac ako dve tretiny respondentov.

3. Potvrdila sa silná podpora eura

Dve desaťročia po zavedení našej jednotnej meny podpora pre hospodársku a menovú úniu a euro dosahuje rekordnú úroveň, pričom tri štvrtiny respondentov (75 %, +1 percentuálny bod) v eurozóne podporujú jednotnú menu EÚ.

Väčšina občanov EÚ si myslí, že situácia európskeho hospodárstva je „dobrá“ (49 %), čo je mierny pokles od jari 2018 (–1 percentuálny bod). Naopak, 38 % respondentov sa domnieva, že európske hospodárstvo je v „zlom“ stave (+1) a 13 % nemá žiadne stanovisko.

Kladná mienka o situácii národného hospodárstva (49 %, nezmenené) stále prevažuje nad negatívnym postojom (48 %, +1), ale s rezervou jedného bodu. Väčšina respondentov v 16 členských štátoch EÚ (14 na jar 2018) uvádza, že vnútroštátna hospodárska situácia je dobrá. Krajiny s najvyšším percentuálnym podielom sú Malta (95 %), Luxembursko a Holandsko (obe 91 %). Viac ako osem z desiatich respondentov tento názor zastáva aj v Dánsku, Nemecku, vo Švédsku (všetky tri krajiny 88 %) a v Rakúsku (81 %). Najnižšie podiely boli zaznamenané v Grécku (6 %), Chorvátsku (16 %), Španielsku a Bulharsku (obe 18 %).

4. Najväčšími obavami Európanov zostávajú migrácia a terorizmus

Hlavným problémom na úrovni EÚ je aj naďalej prisťahovalectvo, ktoré bolo spomenuté v 40 % prípadov (+2 percentuálne body od jari 2018). Uvádza sa dvakrát častejšie než terorizmus (20 %), čo je aj naďalej druhý najväčší problém napriek výraznému zníženiu (–9 od jari 2018). Na treťom mieste je stav verejných financií členských štátov (19 %, +2): je to jedna z troch najväčších obáv, ktorá po prvýkrát od jesene 2014 prevážila nad obavami týkajúcimi sa hospodárskej situácie. Tie sú teraz – po prvý raz od jesene 2010 – na štvrtom mieste (18 %, bez zmeny). Až 16 % respondentov sa obáva najmä zmeny klímy, čo je najväčší nárast (+5 percentuálnych bodov). Tento problém sa tak dostal na piatu priečku.

Hoci nezamestnanosť je na úrovni EÚ na šiestom mieste (13 %, najnižšia úroveň v prípade tohto ukazovateľa od roku 2010), naďalej zostáva hlavným problémom na vnútroštátnej úrovni (23 %, –2 percentuálne body). Ide o najnižšie skóre od roku 2007. Stúpajúce ceny/inflácia/životné náklady (21 %, +4) sú na druhej priečke spolu s prisťahovalectvom (21 %, bez zmeny). Prvý raz od jesene 2008 patria medzi prvé dve obavy na vnútroštátnej úrovni náklady na živobytie. Na štvrtom mieste je zdravie a sociálne zabezpečenie, ktoré spomenulo 20 % respondentov (–3). Tento ukazovateľ sa tak vracia na úroveň zistenú na jeseň 2017. Na piatom mieste sú hospodárska situácia (15 %, bez zmeny) spolu s dôchodkami (15 %, –2), tesne nad životným prostredím, klímou a energetikou (14 %, +4), ktoré oproti minulosti dosiahli najvyššiu úroveň.